Tento román, čiastočne založený na ručne písaných spomienkach autorovej matky, je aktom brikoláže, v ktorom rozprávač neustále nachádza medzery v materiáloch. Túžime obnoviť minulosť, ale zakaždým, keď sa o to pokúšame, ju vytvárame nanovo.
Prostredníctvom rôznych rozprávačských hlasov autorka objavuje iný pocit zo svojej matky, než aký mala počas svojho života. Ide o typ biografického revizionizmu.
Nemôžeme poznať minulosť, najmä minulosť našich matiek, ale môžeme si ju znovu pripomenúť. Táto kniha, ktorá je dôkladne preskúmaná, predstavuje rozsiahlu meditáciu o pamäti, jej sile a omylnosti.
