Juanita: La Nia Que Contaba Estrellas (Dievča, ktoré počítalo hviezdy)

Recenzie čitateľov

Kniha „Juanita: La niña que contaba estrellas“ obsahuje krásne ilustrácie a opisuje život dievčatka z Guatemaly. Hoci cieľom príbehu je sprostredkovať dôležité kultúrne hodnoty a ponaučenie o vytrvalosti, niektorí čitatelia považujú dej za zjednodušený a odtrhnutý od ilustrácií. Celkovo je kniha vnímaná ako milá detská kniha, ktorá mladým čitateľom približuje guatemalskú kultúru.

⬤ Krásne a farebné ilustrácie, ktoré deti zaujmú.
⬤ Vytlačená na ekologickom „kamennom papieri“, vďaka čomu je udržateľnou voľbou.
⬤ Tvrdý dizajn obálky zvyšuje odolnosť, vhodný pre malých čitateľov.
⬤ Učí cenné kultúrne lekcie a hodnoty, ako je vytrvalosť a rodina.
⬤ Jednoduchý jazyk, ktorý je prístupný pre malé deti, ktoré začínajú čítať.
⬤ Pútavé rozprávanie, ktoré ponúka pohľad na guatemalskú kultúru a zvyky.

⬤ Niektorí čitatelia majú pocit, že príbehu chýba hĺbka a komplexnosť, takže je príliš jednoduchý.
⬤ Dej môže miestami pôsobiť nesúvislo, najmä v závere.
⬤ Niektoré slovné spojenia môžu byť pre mladých čitateľov neznáme, čo si vyžaduje usmernenie rodičmi.
⬤ Niektorí recenzenti naznačili, že emocionálny obsah by mohol byť pre citlivé deti náročný.

(na základe 25 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Juanita: La Nia Que Contaba Estrellas (the Girl Who Counted the Stars)

Obsah knihy:

Magický príbeh guatemalského dievčaťa Juanity, ktorá milovala varenie chrumkavých kukuričných tortill a každý večer počítala hviezdy.

Guatemala má už dlho dôležité miesto v mojom srdci. Môj syn tam vychoval krásnu rodinu a ja verím, že keď milujete miesta, ktoré navštívite, krajina vám túto lásku vráti v podobe nezabudnuteľných zážitkov.

Mayské chrámy, majestátne sopky, z ktorých väčšina je činná a pulzuje v nich horúčava, kontrastujú so sviežou zeleňou tropických lesov. Rieky a jazerá sa kľukatia v horách a končia úchvatnými vodopádmi, ktoré prirodzene udržiavajú rozsiahlu úrodu kávy a kukurice.

Kukurica je každodenným chlebom Guatemaly a hlavnou potravinou pre celé domorodé obyvateľstvo počas celého roka. Pestuje sa mnoho odrôd a všetky majú rôzne farby. Miestne ženy vyrábajú chutné biele, žlté, čierne a červené kukuričné tortilly.

Obyvatelia tejto krásnej krajiny sú milí a láskaví.

Jedného slnečného rána som stretol Juanitu. V ten deň sa jazero Atitl n pomaly prebúdzalo a my sme sa potichu plavili preč, navštevujúc malé dedinky, ktoré obklopujú jazero. Keď sme dorazili do Santa Catarina Palop, na móle sedelo pekné sedemročné dievčatko s čiernymi vlasmi a gumeným úsmevom - chýbali jej dva mliečne zuby - a malo na sebe krásny huipil vyšívaný modrými tónmi. Vyzerala ako malá mayská princezná sediaca na drevenom tróne.

Huipil je štvorcový kus látky s otvorom v strede. Guatemalské ženy a dievčatá ho nosia ako blúzku a v každom regióne ich tkajú v rôznych farbách.

Juanita predávala tkané bavlnené náramky. Robila to, aby pomohla svojej matke, ktorá sedela na zemi a tkala niekoľko metrov od nej, zatiaľ čo ona hojdala do spánku malé dieťa, ktoré nosila na chrbte.

Po návrate do Španielska, s hlavou plnou spomienok, sa slová začali formovať na papieri, až Juanita prišla na to, aby vytvorila časť tohto malého príbehu.

--Lola Walder.

Una m gica historia de una ni a de Guatemala a la que le encantaba cocinar tortitas de ma z y contar estrellas cada noche.

Guatemala je už dlho súčasťou môjho srdca: môj syn tam vychoval krásnu rodinu a verím, že keď milujete miesta, ktoré navštívite, krajina vám túto lásku vráti v podobe nezabudnuteľných zážitkov.

Mayské chrámy, majestátne sopky, z ktorých väčšina je činná, s teplom, ktoré v nich pulzuje, kontrastujú so zeleňou tropických lesov. Medzi horami sa kľukatia rieky a jazerá, cez ktoré kaskádovito padajú pôsobivé vodopády, prirodzene napájajúce rozsiahle kávové a kukuričné plantáže.

Kukurica je chlebom Guatemaly a hlavnou potravou pre celé domorodé obyvateľstvo počas celého roka. Pestuje sa mnoho odrôd a všetky majú rôzne farby. Ženy pripravujú chutné biele, žlté, čierne a červené placky ma z.

Ľudia v tejto krásnej krajine sú milí a láskaví.

Jedného slnečného rána som stretol Juanitu. V ten deň sa jazero Atitl n zobudilo pokojne, v pokoji sme sa plavili a navštevovali malé dedinky v okolí jazera. Keď sme dorazili do Santa Catarina Palop, na móle nás čakalo sediace krásne sedemročné dievčatko s čiernymi vlasmi a vycereným úsmevom - chýbali jej dva malé zuby -; malo na sebe krásny huipil vyšívaný v odtieňoch modrej. Naozaj vyzerala ako malá mayská princezná sediaca na drevenom tróne.

Huipil je štvorcový kus látky s otvorom v strede. Guatemalské ženy a dievčatá ho nosia ako blúzku a v každom regióne ich tkajú v rôznych farbách.

Juanita predávala pletené bavlnené náramky, aby pomohla svojej matke, ktorá sedela na zemi o niekoľko metrov ďalej a tkala, pričom na chrbte hojdala niekoľkomesačné dieťa.

Po návrate do Španielska, s nasiaknutou pamäťou, začali po papieri bežať písmená, až sa Juanita stala súčasťou tohto malého príbehu.

--Lola Walderová.