Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
Josephus, Paul, and the Fate of Early Christianity: History and Silence in the First Century
Flavius Josephus, jeruzalemský kňaz, ktorý bol spojený s farizejmi, je naším najdôležitejším zdrojom o živote Židov v prvom storočí. Jeho oznámenie o smrti Ježišovho brata Jakuba naznačuje, že Jozefus vedel o Ježišových nasledovníkoch v Jeruzaleme a v Judsku.
Zdá sa, že v Ríme, kde žil po zvyšok svojho života po židovskej vojne, skupina kresťanov prekvitala, ak o tom svedčí 1 Klement. Jozef však o kresťanoch v Judsku hovorí veľmi málo a o tých v Ríme nič. Nespomína ani apoštola Pavla, bývalého farizeja, ktorý bol súčasníkom Jozefovho otca v Jeruzaleme, hoci podľa Skutkov apoštolov Pavla a jeho činnosť poznali dvaja po sebe nasledujúci rímski miestodržitelia (prokurátori) Judey, Marcus Antonius Felix a Porcius Festus, a kráľ Herodes Agrippa II.
a jeho sestry Bereniké a Drusilla. Najmä znalosť Herodesovcov stavia Jozefovo mlčanie o Pavlovi do zaujímavého svetla a naznačuje, že mohlo byť zámerné.
Okrem toho Jozefove spisy prinášajú veľmi málo svedectiev o iných súčasníkoch v Ríme, a to až do takej miery, že ak by sme boli odkázaní len na Jozefa, mohli by sme dospieť k záveru, že mnohé z týchto historických postáv buď neexistovali, alebo mali v prvom storočí len malý alebo žiadny vplyv. Asiedu komentuje stav života v Ríme počas vlády cisára Domiciána a to, ako sa Jozefus i kresťania, ktorí vytvorili 1. Klementa, vyrovnávali s režimom, ako to robili iní súčasníci, medzi ktorých zaraďuje Martiala, Tacita, Plínia Mladšieho a ďalších.
Tvrdí, že väčšina Jozefových súčasníkov praktizovala rôzne druhy mlčania pri vydávaní svedectva o svete okolo nich. V dôsledku toho by sa absencia zmienok o Židoch alebo kresťanoch u rímskych spisovateľov posledných troch desaťročí prvého storočia vrátane Jozefa nemala považovať za dôkaz ich neexistencie vo Flaviovom Ríme.
