Joyce, Bakhtin, and the Literary Tradition: Toward a Comparative Cultural Poetics
Literárne štúdie o Jamesovi Joyceovi, možno viac ako o ktoromkoľvek inom autorovi, boli v posledných dvadsiatich piatich rokoch obohatené o významný vývoj v oblasti literárnej teórie. M. Keith Booker si všíma zaujímavú medzeru v tomto výskume a približuje dielo Michaila Bachtina, nepochybne jedného z najvýznamnejších literárnych teoretikov tohto storočia, ktorý sa zaoberá Joyceovým vzťahom k šiestim jeho literárnym predchodcom. Booker v jasnej a čitateľnej próze skúma Joyceove dialógy nielen s Homérom, Dantem a Shakespearom, jeho tromi najzjavnejšími predchodcami, ale aj s Rabelaisom, Goethem a Dostojevským, tromi literárnymi postavami dôležitými v Bachtinovom teoretickom diele.
Týchto šesť spisovateľov poskytuje príležitosť preskúmať Joyceovo dielo s ohľadom na niekoľko najdôležitejších Bachtinových koncepcií. Ak Homér predstavuje autoritu eposu, Rabelais predstavuje pre Bachtina subverzívnu viachlasnú energiu karnevalových žánrov. Na rozdiel od opisu Danteho pokusov o únik z historicity Bachtin figuruje Goetheho ako stelesnenie angažovanosti v temporalite každodenných dejín. A Bachtinovo všeobecné popretie polyfónie v Shakespearových dielach kontrastuje s Bachtinovým označením Dostojevského za najpolyfonickejšieho spisovateľa v celej svetovej literatúre.
Bookerove komparatívne čítania spoločne naznačujú Joycea, ktorého diela sú politicky angažované, historicky angažované a spoločensky relevantné. Stručne povedané, naznačujú Joycea, ktorého tvorba sa radikálne líši od konvenčných predstáv o modernistickej literatúre ako kultúrne elitárskej, historicky odtrhnutej a zaujímajúcej sa viac o individuálnu psychológiu než o sociálnu realitu.
M. Keith Booker je profesorom angličtiny na Arkansaskej univerzite.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)