Journal 1887-1910 (riverrun editions) - exkluzívny nový výber ohromujúcej francúzskej klasiky

Recenzie čitateľov

Recenzie vyzdvihujú denník Julesa Renarda ako hlboký odraz francúzskeho rodáka a spisovateľa, ktorý prezentuje svoje nezávislé myslenie, bystré postrehy a jedinečný štýl prózy. Niektorí čitatelia oceňujú hĺbku a humor v jeho opisoch života, iní si všímajú problémy pri preklade.

Hlboké úvahy, ostré postrehy zo života, humor v zobrazeniach spoluobčanov, oceňovaný prozaicko-poetický štýl a cenný úvod Juliana Barnesa.

Nie celý obsah je preložený do nemčiny, čo môže obmedziť prístupnosť pre neanglických a nefrancúzskych čitateľov; možné problémy s presným prekladom Renardovho štýlu.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Journal 1887-1910 (riverrun editions) - an exclusive new selection of the astounding French classic

Obsah knihy:

„Ako starosta som zodpovedný za údržbu vidieckych ciest, ako básnik ich radšej vidím zanedbané.

Jules Renard bol francúzsky literát z konca 19. storočia. Nebol Parížanom, ale oddaným krajanom a v roku 1904 ho zvolili za starostu malej dedinky Citry-le-Mines v odľahlej časti severného Burgundska. Mal dušu vidieckeho mešťana, ale ambície metropolitu a peniaze jeho manželky mu umožňovali pohybovať sa vo vznešených kruhoch, hoci pôsobil ako nešikovný zákazník, jazvec, a aj tak vyzeral. Písal beletriu, publicistiku a drámy, veľmi úspešne, ale Denník je Renardovým majstrovským dielom, najmenej kategorizovateľným dielom francúzskeho fin de siècle.

Denník predstavuje hojnosť záznamov bez švíku a vzoru: mordýrske úvahy o štýle, literatúre a divadle; portréty rodiny, priateľov a parížskej literárnej scény; kvázi etnografické postrehy o živote na dedine a zápisy o svete prírody, ktoré sa nepodobajú na nič iné okrem nich samých.

Samuel Beckett hovoril o Renardovi jedným dychom s Proustom a Celinom, o Denníku napísal, že „je pre mňa rovnako nevyčerpateľný ako Boswell“, a veril, že jeho štýl sa naučil zo zúfalstva. Gide povedal, že Denník nie je „rieka, ale liehovar“. Sartre napísal, že „vynašiel literatúru mlčania“. Predovšetkým je to však dojemné a roztrieštené dielo sebakritiky.

Julian Barnes obdivuje Denník už mnoho rokov a pripravil tento nový výber z dvanásťsto stranového vydania Pléiade. Preklad Thea Cuffeho pomôže priblížiť tohto neľútostného sudcu ľudských slabostí novej generácii čitateľov.