Ježiš Osloboditeľ: Historicko-teologické čítanie Ježiša z Nazareta

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje presvedčivú kristológiu zakorenenú v skúsenostiach marginalizovaných a v Ježišovom učení, pričom kladie dôraz na teológiu oslobodenia a Božieho kráľovstva. Spochybňuje tradičné cirkevné názory a zasadzuje sa za teológiu, ktorá sa zaoberá utrpením chudobných, a nabáda kresťanov, aby sa angažovali v oblasti sociálnej spravodlivosti na základe kontextuálneho chápania Ježiša.

Kniha sa považuje za významný príspevok k teológii oslobodenia, pretože ponúka jasný a súcitný pohľad na Ježišov život. Je dobre formulovaná, prenikavá a prístupná, povzbudzuje čitateľov, aby prehodnotili svoju osobnú vieru a jej dôsledky pre sociálnu spravodlivosť. Sobrinov dôraz na utrpenie chudobných a skutočnosť Božej účasti v ľudských dejinách rezonuje s mnohými čitateľmi a poskytuje silný teologický základ pre aktivizmus.

Pre niektorých čitateľov môže byť prístup knihy výzvou, najmä ak sú zvyknutí na tradičnejšie interpretácie kristológie. Okrem toho jej silné zameranie na skúsenosti marginalizovaných ľudí nemusí nájsť odozvu u všetkých poslucháčov a môže vzniknúť dojem, že sa prikláňa k politickej agende, čo by mohlo odradiť tých, ktorí hľadajú čisto teologickú analýzu.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Jesus the Liberator: A Historical-Theological Reading of Jesus of Nazareth

Obsah knihy:

Vznik konštitučných a demokratických národných štátov v 19.

storočí sprevádzal v celej Európe intenzívny konflikt medzi katolíkmi a antiklerikálnymi silami. Na svojom vrchole sa tento konflikt dotýkal prakticky všetkých oblastí spoločenského života: škôl, univerzít, tlače, manželstva a rodových vzťahov, pohrebných obradov, kultúry združovania, kontroly verejného priestoru, ľudovej pamäti a symbolov národnosti.

Stručne povedané, tieto konflikty boli „kultúrnymi vojnami“, v ktorých išlo o hodnoty a kolektívne praktiky moderného života. Tieto „kultúrne vojny“ sa vo všeobecnosti považujú za kapitolu dejín konkrétnych národných štátov. V poslednom čase je však čoraz jasnejšie, že Európu polovice a konca 19.

storočia treba vnímať ako spoločný politicko-kultúrny priestor. Táto kniha sa vymyká zaužívanému prístupu tým, že vývoj v konkrétnych štátoch zasadzuje do nadnárodného kontextu a ponúka nový a objavný pohľad na jeden z formujúcich konfliktov moderny.