Jesus and Purity Halakhah: Was Jesus Indifferent to Impurity?
Táto štúdia sleduje Ježišov postoj k nečistote v historickom kontexte na konci obdobia Druhého chrámu, keď v židovskej spoločnosti začali zohrávať čoraz väčšiu úlohu praktiky rituálnej čistoty a expanzívny trend získaval vplyv a podporu. Tradičné zameranie na materiál výrokov a kritériá autenticity v historickom výskume Ježiša sa modifikuje, odvoláva sa na naratívne tradície s implicitnou problematikou čistoty a zahŕňa aj mimokánonické tradície.
Hlavnými skúmanými oblasťami sú najdôležitejší "otcovia" nečistoty: "malomocenstvo" (kožné choroby), výtoky z pohlavných orgánov a kontaminácia mŕtvol. Zisťuje sa, že Ježiš konal spôsobom, ktorý mohli niektorí jeho súčasníci chápať ako ľahostajnosť voči týmto druhom nečistoty. Vo viacerých bodoch sa ukazuje, že jeho správanie je v rozpore so súčasnou halachou čistoty a dominantnými expanzionistickými ideálmi.
V snahe interpretovať jeho konanie v rámci židovského kontextu a kultúry obdobia Druhého chrámu sa uvádzajú tri modely vysvetlenia. Ježišov postoj možno vnímať ako súčasť morálnej trajektórie v judaizme.
Možno ho chápať ako odpoveď na regionálnu, galilejskú dilemu. Možno ho vnímať v mocenskej perspektíve ako výraz Ježišovho eschatologického boja proti démonickému zlu. Výsledkom je, že Ježiša môžeme chápať ako človeka, ktorý sa pohybuje v rámci paradigmy čistoty svojej doby, ale v očiach niektorých je zdanlivo ľahostajný a posúva ju až na hranicu únosnosti.
Takáto rekonštrukcia umožňuje pochopiť následný vývoj, v ktorom rôzne kresťanské prúdy vyvodili protichodné závery. Tí, ktorí dnes hľadajú v Ježišovom správaní nejaké usmernenie, môžu možno nájsť súčasné analógie.
