Her Scant State
V brilantnom prepracovaní románu Henryho Jamesa Portrét dámy od Barbary Tomashovej sa kontinuita a kauzalita románu devätnásteho storočia mení na izolované škvrny poézie dvadsiateho prvého storočia. Tomashová v tomto majstrovskom diele excerpcie a pretvárania odhalila znepokojujúce, svetlé vlákna v texte a poskytla nám objavnú a radikálnu novú skúsenosť s jej protagonistkou Isabel. Ak románopisec vybudoval svet, ktorý je stabilný, básnik odhaľuje svet, ktorý je tekutý, rozbitý alebo pohyblivý a mihotavý, v ktorom má jazyk svoj vlastný príbeh. Keď sa tento jazyk v básni uvoľní, postaví sa do dialógu s tichom, čo nájdeme v knihe Jej skromný stav? Ameriku, mužov, manželstvo, peniaze: známy detritus nášho kapitalizmu. A tiež úchvatnú lyriku, živú v každom slove tejto silnej básne.
"Pohrávajúc sa s témami východiskového textu, "nezávislosťou žien a bojom a obetami potrebnými na jej udržanie", Barbara Tomashová nevytvára portrét dámy, ale zložený portrét žien videný cez optiku týchto problémov v priebehu času. V pozadí týchto brilantne vybraných a prepracovaných fráz cítime vibrovať niť majstrovského diela Henryho Jamesa. Jej jazyk, často zakorenený v živých konkrétnych obrazoch, (a stáva sa jej vlastným, úplne) udiera do dynamiky medzi prvou a treťou osobou, devätnástym a dvadsiatym prvým storočím a začiatkom románu a jeho rozuzlením. Je to dielo, ktoré je hlboko dojímavé a zároveň geniálne hravé." - Cole Swensen.
"Tu bola história: tvrdí jedna časť Jej skromný štát - ale všimnite si, že dvojbodka je zavesená nad voľne padajúcim bielym priestorom stránky. Taká je exkavácia a rekultivácia Portrétu dámy Henryho Jamesa Barbarou Tomashovou. Jej virtuózne vymazávanie je tak vyladené, že čitateľ si s pôžitkom povzdychne, kým vstrebe tisíce drobných rušivých/procesných zásahov, ktoré Tomashovej znamenite ostrý lyrický nôž narezal. Preformulovaná z rozprávania devätnásteho storočia táto poézia poukazuje na korupciu peňazí, impéria, vlastníctva a mizogýnie, ktorá je taká nepretržitá a súčasná, až sa žene zdá, že môže pochybovať o čase. Tomáš preráža hladké, prázdne plochy, ktoré by sme chceli vložiť medzi seba a skutočnosť. Rozpoznávajúc polapené tvory, ktorými sme, táto poézia odomyká dvere našej obrovskej klietky." Elizabeth Robinsonová.
Poézia. Ženské štúdie.