Jediná cesta: Spomienky

Recenzie čitateľov

Memoáre Dicka Dorwortha sú oceňované za dobrodružného ducha a hlboké úvahy o osobných a spoločenských problémoch 60. a 70. rokov. Hoci mnohí čitatelia oceňujú bohatosť jeho písania a pohľady do jeho života a lyžiarskej kariéry, niektorí vyjadrujú sklamanie nad náhlym zastavením rozprávania vo veku dvadsať rokov, v dôsledku čoho chcú viac podrobností o zvyšku jeho života a skúsenostiach.

Pozoruhodné písanie, zmysel pre dobrodružstvo, pohľad na vývoj osobnosti, skúmanie širších spoločenských problémov, pútavý memoárový štýl.

Prerušenie memoárov vo veku dvadsať rokov necháva čitateľov visieť, chýba im uzavretie mnohých fascinujúcich životných udalostí a postáv.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Only Path: A Memoir

Obsah knihy:

Dorworth na inom mieste napísal: "V roku 1953 sme boli mladí lyžiari, chlapci zamilovaní do činnosti, ktorá ma vyviedla zo seba samého do sveta hôr, snehu, krištáľovo čistého vzduchu a sústredeného videnia, z hnevu, zmätku a všeobjímajúcej zúrivosti mojich konkrétnych okolností v rámci generácie plnej hnevu.

Lyžovanie, presnejšie lyžiarske preteky, mi pravdepodobne zachránili život a umožnili mi vyrásť v spoločenského kritika namiesto sociopata, ktorým som sa mohol stať v reakcii na násilnícke a malomeštiacke pokrytectvo, pretvárku a povrchnú samoľúbosť spoločnosti. Lyžovanie udržalo hnev, pubertálne hormóny a zmätok na uzde natoľko, aby som sa mohol sústrediť na cestu, ktorá ma mala zaviesť na lyže po celom svete.

Formovalo a ovplyvňovalo môj život prinajmenšom rovnako ako dynamika rodiny, štruktúra škôl, srdečnosť a veľkorysosť skutočných priateľov, zrady falošných priateľov a iné (aj normálne) životné peripetie.". Jediná cesta je obrazom toho, ako ho táto láska zachránila pred dysfunkciou, alkoholizmom a odcudzením.