Hodnotenie:
Kniha získala od čitateľov zmiešané recenzie, pričom niektorí chválili pútavý štýl písania a úprimné rozprávanie Dana Whitea, zatiaľ čo iní ju kritizovali za nedostatok radosti a prílišnú negativitu. Mnohým sa páčil humor a živé detaily, ale niektorí považovali poslednú tretinu knihy za rozháranú alebo bezradnú. Celkovo kniha osloví tých, ktorí oceňujú osobné rozprávanie o turistike, ale nemusí mať taký ohlas u zarytých outdoorových nadšencov.
Výhody:⬤ Pútavý štýl písania
⬤ vtipné a prívetivé rozprávanie
⬤ živé opisy turistických zážitkov
⬤ osloví dobrodruhov aj bežných čitateľov
⬤ osobné úvahy u niektorých zarezonujú
⬤ prirovnania k Billovi Brysonovi zvýrazňujú jej prístupnosť.
⬤ Chýba radostné vykreslenie turistických zážitkov
⬤ niektorí považujú autora za nesympatického alebo príliš negatívneho
⬤ poslednú tretinu knihy považujú za roztrúsenú a temnú
⬤ niektorí čitatelia majú pocit, že nezachytáva krásu PCT
⬤ nadmerná vulgárnosť a drsný humor môžu byť pre niektorých nepríjemné.
(na základe 94 čitateľských recenzií)
The Cactus Eaters: How I Lost My Mind--And Almost Found Myself--On the Pacific Crest Trail
Pacifická hrebeňová cesta sa tiahne od Mexika po Kanadu, čo je 2650 vyčerpávajúcich, slnkom spálených a medveďmi zamorených míľ.
Keď Dan White a jeho priateľka oznámili svoj zámer prejsť ju pešo, Danovi rodičia - okrem iných - ich považovali za bláznov. Ako by mohli dvaja ľudia, ktorí spolu nikdy ani nesedeli v jednom byte, prežiť šesť mesiacov v púšti len s dvojmiestnym stanom a zmesou na cestu? Ale keď sa títo závislí dobrodruhovia, ktorých ich dobrotivý trail-guru nazval Expedícia Lois a Clark, vydajú do americkej divočiny, útrapy cesty - a jeden chutne vyzerajúci kaktus - preveria hranice lásky a zdravého rozumu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)