Jazzová scéna

Recenzie čitateľov

Kniha Erica Hobsbawma „The Jazz Communist“ (Džezový komunista) je zbierkou jeho postrehov o džeze, v ktorej sa prelína história, politika a hudba. Hoci je kniha chválená pre svoju prenikavú analýzu a výstižný text, niektorí recenzenti ju považujú za zastaranú vzhľadom na pôvodné dátumy vydania a nedostatočné pokrytie neskoršieho vývoja jazzu.

Prehľadné a zanietené písanie, jedinečný historický pohľad na jazz, prenikavé prepojenie hudby, politiky a kultúry, cenné aj pre začínajúcich znalcov jazzu.

Vnímaná ako zastaraná kvôli pôvodným dátumom vydania a obmedzenému rozoberaniu jazzu zo 60. a 70. rokov 20. storočia; odporúča sa zvoliť novšie vydania kvôli hĺbke.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Jazz Scene

Obsah knihy:

Historik Eric Hobsbawm si v rokoch 1955 - 1965 zvolil pseudonym "Francis Newton" a pre New Statesman písal mesačne stĺpček o jazze - hudbe, ktorú miloval od chvíle, keď ju objavil ako chlapec v roku 1933 ("v roku, keď sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler"). Hobsbawmov stĺpček viedol k napísaniu kritickej histórie The Jazz Scene (1959).

Toto rozšírené vydanie z roku 1993 pridáva neskoršie Hobsbawmove texty, v ktorých ďalej uvažuje o tom, "prečo je jazz nielen úžasným zvukom, ale aj ústredným problémom pre každého, kto sa zaoberá spoločnosťou a umením dvadsiateho storočia". "Všetci velikáni sú opísaní len okrajovo (Louis Armstrong, Billie Holiday), ďalší priestor je venovaný Dukovi Ellingtonovi, Rayovi Charlesovi, Theloniousovi Monkovi, Mahalii Jacksonovej a Sidneymu Bechetovi...

Hobsbawmove poznámky sú azda najchutnejšie, pokiaľ ide o obchodnú stránku a pracovnú etiku, kde jeho oko historika obnažuje džezovú scénu až na jej komerčnú chrbticu. "Kirkus Reviews".