Japan at War and Peace: Shidehara Kijūrō and the Making of Modern Diplomacy
Otázka, ako zachovať kontinuitu diplomacie a zároveň rozvíjať demokraciu bez vojenskej intervencie, je starým a novým problémom. Výzvu možno opísať ako dilemu medzi demokraciou a diplomatickou súdržnosťou.
Táto dilema nie je v dvadsiatom prvom storočí ojedinelá; bola neustálou výzvou pre rozvoj demokracie. V nezápadných krajinách vznikla demokratizácia v devätnástom storočí a zaznamenala mnohé úspechy aj neúspechy. Po rusko-japonskej vojne sa v Japonsku začali dostávať k moci politické strany.
Najlepším stelesnením diplomacie vo vznikajúcej japonskej demokracii - rozvoja parlamentnej demokracie a masovej demokracie - je Šidehara Kijūrō (1872 - 1951), ktorý bol ministrom zahraničných vecí v rokoch 1924 - 1927 a 1929 - 1931 a v rokoch 1945 - 1946 bol predsedom vlády. Ako diplomat z ministerstva zahraničných vecí sa Šidehara dlho zaoberal otázkou, ako zabezpečiť diplomatickú súdržnosť v modernom Japonsku, ktoré sa stávalo čoraz demokratickejším.
Hoci sa Šideharovi do istej miery podarilo presadiť diplomaciu v spolupráci s USA a Spojeným kráľovstvom v rámci straníckej politiky, vzostup armády po mandžuskom incidente ho prinútil na istý čas odísť do dôchodku. Po vojne v Tichomorí sa však Šidehara stal predsedom vlády Japonska okupovaného USA a pokúsil sa obnoviť spoluprácu v oblasti diplomacie v rámci straníckej politiky. Šidehara dospel k záveru, že spôsob, ako dosiahnuť demokraciu a diplomatickú súdržnosť, je nestranná diplomacia smerujúca k mieru.
Táto kniha skúma napätie medzi diplomaciou a demokraciou, pričom sa zameriava na Šideharov život a skúma stopy moderného Japonska. Šidehara bol nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností japonskej diplomacie.
