Jadroví špióni: Americká atómová spravodajská operácia proti Hitlerovi a Stalinovi

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje podrobný pohľad na úsilie amerických spravodajských služieb odhaliť nacistický program jadrových zbraní počas druhej svetovej vojny a opisuje špionážne a vedecké výzvy, ktorým čelili Američania aj Nemci. Zaoberá sa dôležitými historickými otázkami a predstavuje príkladnú vedeckú prácu, vďaka čomu je cenným čítaním pre nadšencov druhej svetovej vojny. Niektorí čitatelia však vyjadrujú obavy z autorovej zaujatosti, ktorá ovplyvňuje ich celkový pôžitok z diela.

⬤ Vynikajúce rozprávanie o špionážnom úsilí USA.
⬤ Cenné poznatky o nacistickom bombovom programe a americkej spravodajskej službe.
⬤ Dobre spracovaný výskum s príkladnou vedeckou erudíciou.
⬤ Pútavé rozprávanie pre fanúšikov histórie a špionáže.

⬤ Niektorí čitatelia nedôverujú autorovej zaujatosti na základe minulých projektov.
⬤ Niekoľkí mali pocit, že ich kniha plne nezaujala, čo viedlo k nízkemu hodnoteniu.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Nuclear Spies: America's Atomic Intelligence Operation Against Hitler and Stalin

Obsah knihy:

Prečo americké spravodajské služby tak okázalo zlyhali, keď po druhej svetovej vojne nevedeli o jadrovom potenciáli Sovietskeho zväzu? Ako nám ukazuje Vince Houghton, historik a kurátor Medzinárodného múzea špionáže vo Washingtone, toto katastrofálne zlyhanie prišlo len niekoľko rokov po tom, čo spravodajský tím projektu Manhattan prenikol do Tretej ríše a poznal každý detail nacistického plánu na atómovú bombu. Čo sa zmenilo a čo sa pokazilo?

Houghtonovo rozkošné prerozprávanie tohto fascinujúceho prípadu neefektívnosti amerických špiónov vo vtedy novej oblasti vedeckého spravodajstva nám poskytuje nový pohľad na prvé roky studenej vojny. V tomto období sa vedecké spravodajstvo rýchlo rozrástlo a stalo sa významnou súčasťou rozpočtu CIA, ktorá sa snažila čeliť neuveriteľnému pokroku v oblasti zbraní a iných vedeckých objavov bezprostredne po druhej svetovej vojne. Ako ukazuje Houghton, schopnosti vedcov Sovietskeho zväzu, jeho výskumné zariadenia a laboratóriá a jeho vzdelávací systém sa stali pre CIA kľúčovým faktorom pri posudzovaní úrovne ohrozenia jej najsilnejšieho nepriateľa.

Bohužiaľ, pre CIA bolo mimoriadne náročné robiť dobre vedecké spravodajstvo. Keď totiž Sovietsky zväz v roku 1949 odpálil svoju prvú atómovú bombu, nikto z amerických spravodajských služieb to nepredpokladal.