Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Michela Henryho „Ja som pravda“ je hlbokým skúmaním kresťanskej filozofie cez fenomenologickú optiku. Vyzýva čitateľov, aby spoznali hlboké, transformujúce pravdy kresťanstva vnímané prostredníctvom filozofického myslenia. Štruktúra diela je rozdelená do troch častí zameraných na fenomenológiu, transcendenciu a etiku, vďaka čomu je prístupná a intelektuálne obohacujúca pre tých, ktorí sa ňou chcú zaoberať. Text však môže byť náročný pre čitateľov, ktorí nie sú oboznámení s filozofickými pojmami.
Výhody:⬤ Hlboko transformujúce a hlboko vhĺbené poznatky o kresťanských pravdách.
⬤ Autoritatívne spracovanie kristológie a fenomenológie.
⬤ Prístupný jazyk pre čitateľov napriek filozofickému podtónu.
⬤ Široké záujmy a prepojenie s modernou filozofiou, hegelizmom a marxizmom.
⬤ Osviežujúce pohľady na Nový zákon a kritika tradičných názorov na kresťanstvo.
⬤ Pútavá a podnetná, vďaka čomu je vhodná na dôkladné štúdium.
Nevýhody:⬤ Môže byť náročná a hutná, vyžaduje si pozorné čítanie.
⬤ Niektorí čitatelia môžu mať problém s filozofickým žargónom.
⬤ Zložitosť tém sa nemusí páčiť bežným čitateľom bez filozofického vzdelania.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
I Am the Truth: Toward a Philosophy of Christianity
Obsah knihy:
Táto kniha je súčasťou „návratu k náboženstvu“, ktorý je v súčasnosti v európskej filozofii zjavný, a predstavuje vyvrcholenie kariéry popredného fenomenologického mysliteľa, ktorého predchádzajúce práce sledujú trajektóriu od Marxa cez genealógiu psychoanalýzy, ktorá interpretuje Descartovo „Myslím, teda som“ ako „Cítim, že myslím, teda som“.
V tejto knihe sa Henry nepýta, či je kresťanstvo „pravdivé“ alebo „nepravdivé“. Ide tu skôr o to, čo kresťanstvo považuje za pravdu, aký druh pravdy ľuďom ponúka, čo sa im snaží sprostredkovať, nie ako teoretickú a indiferentnú pravdu, ale ako podstatnú pravdu, ktorá je pre nich na základe akejsi tajomnej príbuznosti vhodná do tej miery, že im ako jediná dokáže zabezpečiť spásu. Henry pritom nevyhnutne polemizuje s koncepciou pravdy, ktorá dominuje modernému mysleniu a vo svojich mnohorakých dôsledkoch určuje svet, v ktorom žijeme.
Henry tvrdí, že Kristus ruší „pravdu sveta“, že je prístupom k nekonečnosti sebalásky, k radikálnej subjektivite, ktorá nepripúšťa žiaden vonkajšok, k imanencii afektívneho života, ktorý sa nachádza mimo zúfalstva osudovo spojeného s každým objektivizujúcim myslením. Božie kráľovstvo sa uskutočňuje tu a teraz prostredníctvom Kristovej lásky v tom, čo Henry nazýva „autoafekciou života“. V tomto stave sú podľa neho vyriešené všetky problémy nedostatku, ambivalencie a falošnej projekcie.
