Izrael, cirkev a pohania v Matúšovom evanjeliu

Pôvodný názov:

Israel, Church, and the Gentiles in the Gospel of Matthew

Obsah knihy:

Izrael, Cirkev a pohania v Matúšovom evanjeliu sa zaoberá jedným z hlavných teologických problémov Matúšovho evanjelia: aké sú vzťahy medzi Izraelom a Cirkvou a medzi misiou pre Izrael a misiou pre pohanov? Aby odpovedal na tieto otázky, Matthias Konradt sleduje prekvapujúci prechod od Ježišových slov a skutkov zameraných na Izrael (a jeho učeníkov) pred Veľkou nocou k univerzálnej misii prvých Ježišových nasledovníkov po jeho zmŕtvychvstaní.

Prostredníctvom dôkladnej historickej a naratívnej analýzy Konradt odmieta interpretáciu Matúšovho evanjelia, podľa ktorej Cirkev nahradila Izrael v Božích zámeroch - teda interpretáciu, že keďže Izrael odmietol Ježiša ako izraelského Mesiáša, Cirkev nahradila Izrael v úlohe vyvoleného Božieho ľudu. Konradt namiesto toho v Matúšovom evanjeliu objavuje, že rozmery Božích spásnych zámerov zamerané na Izrael a na univerzum sú oveľa pozitívnejšie prepojené.

Matúš rozvíja rozprávanie, v ktorom sa objavuje Ježišova identita ako mesiášskeho Dávidovho Syna a zároveň univerzálneho Božieho Syna. To, čo sa vyvinulo do prevažne pohanskej Cirkvi, by sa nikdy nemalo považovať za „nový“ alebo „pravý“ Izrael; podľa Matúšovho evanjelia Cirkev skôr predstavuje rozšírenie zasľúbení, ktoré boli najprv dané Izraelu a teraz zahŕňajú aj pohanov.