Islamské súdnictvo a úloha zvykov: Porovnávacia prípadová štúdia Saudskej Arábie a Iránu

Pôvodný názov:

Islamic Jurisprudence and the Role of Custom: A Comparative Case Study of Saudi Arabia and Iran

Obsah knihy:

Zohľadnenie zvyklostí ako štrukturálneho kritéria právnych riešení spolu so zásadami šaríe objasňuje silné prepojenie medzi politickými stratégiami, náboženskými inštitúciami a právnymi systémami. Konkrétnejšie, poskytuje jedinečný pohľad na vytváranie národných náboženských identít prostredníctvom výkonu štátnej moci.

Analýza právneho konceptu zvyku ('urf) v rámci súčasných saudských a iránskych právnych systémov odhaľuje súvislosť medzi interpretáciou náboženských textov a kontextuálnou atmosférou. Pri uplatnení právnej antropologickej metódy sa v tejto knihe posudzuje postavenie obyčaje v rámci hanbalistickej a džáfaríjskej jurisprudencie ako právneho prameňa a porovnáva sa postup implementácie právnych systémov so skutočnými súdnymi prípadmi z Iránu a Saudskej Arábie. Bez ohľadu na to, či existuje priamy odkaz na zvyk, výklad a používanie islamských právnych zásad majú pomerne úzku väzbu na okolité kontextuálne prostredie.

Rozsiahle používanie obyčajových noriem pri absencii právnych prameňov alebo pri výklade právnych textov však občas prekračuje povolené právne limity. Kniha porovnáva metodológie učencov, rôznorodosť právnych názorov (fatvy) a súdnych rozsudkov (ahkam) medzi oboma krajinami, pričom kladie osobitný dôraz na používanie zvyklostí, či už vo forme právneho princípu s čiastočne nezávislým štýlom, alebo vo forme pomocného zdroja, ktorý je závislý od rôznych právnych princípov.