Pôvodný názov:
Iran - U.S. Concerns & Policy Responses
Obsah knihy:
Bushova administratíva sa snažila viacerými spôsobmi obmedziť alebo ukončiť potenciálnu hrozbu, ktorú predstavuje Irán, pričom niekedy sa snažila o obmedzenú angažovanosť a inokedy sa prikláňala k úsiliu o zmenu iránskeho režimu. Niektorí odborníci sa domnievajú, že v súvislosti s iránskym jadrovým programom hrozí potenciálna kríza, pretože Bushova administratíva je skeptická voči úsiliu niekoľkých európskych spojencov zabrániť jadrovému úniku Iránu, hoci v marci 2005 oznámila kroky na podporu týchto rozhovorov.
Obavy USA sa zvýšili po víťazstve Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý je prívržencom tvrdej línie, v iránskych prezidentských voľbách 24. júna 2005. Niektorí obhajujú vojenskú akciu proti iránskej jadrovej infraštruktúre, iní sa však domnievajú, že jedinou reálnou možnosťou v jadrovej otázke je kombinácia diplomatických a ekonomických odmien a trestov.
V súčasnosti platné sankcie USA zakazujú alebo prísne obmedzujú obchod, pomoc a investície USA v Iráne a trestajú zahraničné firmy, ktoré investujú do iránskeho energetického sektora, ale nezdá sa, že by jednostranné sankcie USA doteraz významne spomalili iránske programy v oblasti zbraní hromadného ničenia.
Medzi ďalšie hlavné obavy USA patrí politika Iránu v regióne Blízkeho východu, najmä materiálna podpora skupín, ktoré používajú násilie proti mierovému procesu na Blízkom východe pod vedením USA, vrátane Hizballáhu v Libanone a palestínskych skupín Hamas a Palestínsky islamský džihád. V Iráne sa nachádzajú aj niektorí vysokopostavení aktivisti al-Káidy, hoci Irán tvrdí, že sú „vo väzbe“ a budú súdení.
Irán nebránil snahám USA o zvrhnutie irackého Saddáma Husajna, dlhoročného protivníka Teheránu, prinajmenšom čiastočne v očakávaní, že v Iraku sa po tomto kroku dostanú k moci proiránske šiitské islamské frakcie. K tomuto výsledku došlo po voľbách 30. januára 2005.
Irán tiež pomáha proiránskym miestnym vodcom v Afganistane, hoci sa nezdá, že by táto podpora podstatne bránila stabilizácii a rozvoju Afganistanu. Iránske postupy v oblasti ľudských práv a prísne obmedzenia demokracie sú neustále kritizované v oficiálnych správach USA a OSN, najmä za potláčanie politických disidentov a náboženských a etnických menšín. Nové obmedzenia osobných slobôd by mohol zaviesť Ahmadínedžád, ktorý dôsledne obhajuje návrat k mnohým pôvodným zásadám islamskej revolúcie, ako ich stanovil zosnulý ajatolláh Ruholláh Chomejní.
V Iráne sa však konajú voľby na niektoré posty vrátane postu prezidenta, čo podľa niektorých odborníkov naznačuje, že zapojenie iránskych predstaviteľov by mohlo byť prínosom. Podľa tohto názoru by nové sankcie alebo vojenská akcia mohli pritvrdiť pozície Iránu bez toho, aby nevyhnutne zmiernili potenciálnu hrozbu, ktorú Irán predstavuje.
