Into the Cracks

Obsah knihy:

Holly Day nám v knihe Into the Cracks ponúka 53 precízne vytvorených fragmentov starostlivo pozorovaného a vášnivého života. Je to život matky, dcéry, milenky, ženy v domácnosti, obete, rebelky - vyrozprávaný v podobe betónových topánok a umierajúcich motýľov, mrakov kalamárového atramentu a rozmazaného skla zaprášeného rámu obrazu.

V "Bloodlines" sa napríklad ľudské pudy rozmnožovania a ochrany potomstva rozširujú o javor, ktorý "posiela svoje helikoptérové semená cez dvor/ v zúfalých snoch o rozmnožovaní". Nenávidí strom rozprávača/záhradníka, ktorý tieto semená odstriháva - alebo sa zmieruje so sterilitou? Bude sa mstiť a hádzať konáre na rozprávačove deti počas nejakej budúcej búrky? Otázky, ktoré sa za takýmito otázkami skrývajú, sú bohaté, metafory vynaliezavé, niekedy znepokojujúce, často humorné.

V "Troch skrutkovačoch ahoj" sme varovaní, že "dostanem sa ako žiletka, keď povieš/ ty) 'rozumieš,' vysmievaš sa osamelému vo mne". V skladbe "Bleeding the Brakes Dry" sa spomienka na počúvanie vln narážajúcich na vzdialené pobrežie môže stať takmer dostatočne hlasnou ("ak sa dostatočne snažím") na to, aby prehlušila nahnevané mrmlanie manžela v garáži, ktorý pracuje na aute, ktoré sa už nikdy nevráti na tú pláž.

V iných básňach sa učíme čítať praskliny na chodníkoch a obrazoch, praskliny vytvorené nechtami na ľudskej koži, praskliny vo fasáde zdravého rozumu alebo triezvosti. Ako píše autor:

"Vždy som nachádzal útechu v neporiadku a chaose, najmä pokiaľ ide o svet prírody a jeho neustály boj s poriadkom, ktorý zaviedla civilizácia. Poteší ma, keď vidím, ako spod pohovky dokonale uprataného domu vybiehajú pavúky, alebo sledujem, ako si brečtan preráža cestu do fasády budovy. Predstieraný poriadok v akejkoľvek podobe pre mňa funguje ako štít proti nepredvídateľnosti a číhajúcemu chaosu vonkajšieho sveta. Vo filme Into the Cracks sa snažím rozpustiť hranice medzi nepísanými pravidlami, ktoré vytvorili naše umelé prostredie, a realitou chaotického vesmíru."

Obrázok na obálke knihy Do trhlín je fotografia jedného z autorkiných nekonvenčných, ale emocionálne intenzívnych portrétov - tento vznikol trpezlivým, opatrným, dokonca meditatívnym spôsobom, keď veľmi ostrou ihlou pretláčala a ťahala farebné nite cez medzery medzi osnovou a útkom celkom bežného plátna. Holly Day zachytáva chaos v malých priestoroch a drží ho tam, aby sme ho videli. A počuť. A ochutnať a dotknúť sa a privoňať.