Hodnotenie:
Kniha je veľmi dobre prijímaná, najmä pre jej pútavý rozprávačský štýl, ktorý sprístupňuje zložité vedecké koncepty. Je chválená za efektívne spojenie neurovedy s praktickými aplikáciami v terapii hrou, ktoré poskytujú cenné poznatky pre terapeutov a pedagógov a zároveň sú užitočným zdrojom informácií pre vysvetľovanie terapie hrou rodičom. V niektorých recenziách sa však uvádza, že niektoré časti môžu byť hutné alebo odborné, takže je vhodnejšia pre odborníkov ako pre laikov.
Výhody:Pútavý rozprávačský štýl, ktorý sa číta ako román, spája neurovedu s praktickými aplikáciami, cenný pre terapeutov a pedagógov, pomáha vysvetliť terapiu hrou rodičom, informatívny a poučný, dobre organizovaný a prístupný.
Nevýhody:Niektoré časti sú hutné alebo odborné, čo môže byť pre čitateľov výzvou, takže je menej vhodná pre rodičov ako pre odborníkov; čitateľnosť jednotlivých častí sa líši.
(na základe 21 čitateľských recenzií)
The Interpersonal Neurobiology of Play: Brain-Building Interventions for Emotional Well-Being
V oblasti duševného zdravia došlo v poslednom desaťročí k výraznému posunu smerom k zahrnutiu neurovedeckej perspektívy pri navrhovaní klinických intervencií. Pre mnohých herných terapeutov však bolo náročné aplikovať tieto informácie v kontexte terapie hrou. Theresa Kestly tu učí terapeutov, ako pochopiť neurobiológiu zážitkov z hry, aby sa mohli naplno využiť nesporné výhody terapie hrou.
Klinickí čitatelia majú konečne k dispozícii knihu, ktorá berie vážne význam hry a prináša vedecký pohľad na tento najdôležitejší aspekt života. Vychádzajúc z konceptov interpersonálnej neurobiológie sa jasne ukazuje prínos intervencií hrou na dosiahnutie naladenia, nervovej integrácie, zdravého pripútania a rozvoja odolnosti a pohody.
Kniha je rozdelená do troch častí. Prvá časť vytvára koncepčný základ pre uvažovanie o hre vo vzťahu k neurobiológii vyvíjajúceho sa mozgu a mysle. V ďalšej časti sa skúmajú konkrétne témy o hre vrátane terapeutickej herne, vzťahu spolupráce medzi terapeutom a klientom, rozprávania príbehov a všímavosti. Posledná časť knihy kladie otázky o stave hry v našich rodinách, klinikách a školách. Ako sme sa dostali do stavu, keď je hra taká znehodnotená, a čo s tým môžeme urobiť? Teraz, keď už z vedeckého hľadiska vieme, aká dôležitá je hra počas celého života, čo môžeme urobiť, aby sme ju plne integrovali do našich životov?
Po prečítaní tejto knihy lekári, učitelia a dokonca aj rodičia pochopia, prečo hra pomáha deťom (a dospelým) liečiť sa z bolestivých zážitkov a zároveň rozvíjať sebareguláciu a empatiu. Klinické príklady v knihe ukazujú, aká mocná je myseľ vo svojom prirodzenom úsilí o dosiahnutie celistvosti a integrácie.