Internacionalizácia intelektuálnej výmeny v globalizujúcej sa Európe, 1636-1780

Pôvodný názov:

The Internationalization of Intellectual Exchange in a Globalizing Europe, 1636-1780

Obsah knihy:

Táto kniha sa venuje tomu, čo sa vo francúzštine od 80. rokov 20.

storočia nazýva passeur, postave intelektuála, sprostredkovateľa, prekladateľa alebo novinára, ktorý je zároveň socializovanou bytosťou vo svete. Zväzok vychádza z biografických súvislostí tak, že dielo ako celok sa ponúka ako galéria portrétov vedúcich od jedného druhu kultúrneho porozumenia k druhému a potom k ďalšiemu... Geograficky je rozsah široko európsky (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Poľsko, Španielsko a Švajčiarsko), hoci cieľom nikdy nie je ukázať, ako vznikali národné identity.

Tento rozsah nie je ani záležitosťou "pokrytia" oblasti.

Všetky spracované postavy boli samy osebe dôležité, a predsa sa im príliš často dostáva vedeckej pozornosti len okrajovo. Jediná identita, ktorá sa tu skúma, ak existuje, by mohla byť európska, ale sem-tam sa zdôrazňuje aj téma "internacionalizácie" intelektuálnej činnosti vo veľmi dlhom osemnástom storočí.

Záverečné kapitoly knihy zahŕňajúce chápanie Orientu posilňujú internacionalizáciu a pestovanie európskej identity. Cieľom zväzku je menej vyzdvihovať alebo sledovať konkrétne myšlienky prenášané z jedného kultúrneho kontextu do druhého, hoci sa nevyhnutne uvádza veľa príkladov. Namiesto toho navrhuje ilustrovať vývoj posthumanistickej kultúrnej činnosti v Európe, a to tak, že začne sériou štúdií, v ktorých debata vychádza z náboženských pozícií (nielen protestantských, ale aj moslimských, katolíckych, jezuitských, jansenistických a židovských tradícií) a končí debatou, ktorá sa stáva filozofickou a encyklopedickou.

Zborník ako taký dokumentuje charakteristický pohľad na premenu ranonovovekej intelektuálnej činnosti, keď sa jej centrum presúva z náboženstva do filozofie; a tým upriamuje osobitnú pozornosť na eseje v strede zborníka. Tie sa zaoberajú osobnosťami pôsobiacimi koncom 17. a začiatkom 18.

storočia a ich schopnosťami, ťažkosťami a konfliktami pri hľadaní nových priestorov pre intelektuálny život mimo náboženských a politických inštitúcií - vo verejných diskusiách o filozofii, tolerancii, žurnalistike, práve a v kurióznej priestorovej situácii, ktorú označujeme ako anglofília.