Individual differences in early instructed language learning
Rozmanitosť predispozícií pre učenie sa jazykov priťahuje vedeckú zvedavosť už viac ako 100 rokov. Napriek veľkým zmenám v teoretických vysvetleniach a paradigmách vyučovania cudzích/druhých jazykov sa niektoré vzorce súvislostí medzi predispozíciami a výsledkami učenia zdajú byť nadčasové.
V tejto knihe sa rozoberajú dôkazy z výskumného projektu skúmajúceho individuálne rozdiely v najrôznejších oblastiach, od jazykových schopností cez všeobecné kognitívne schopnosti až po motivačné a iné afektívne a sociálne konštrukty. Zameriava sa na mladých študentov vo veku 10 až 12 rokov, čo je menej často skúmaný vek vo výskume schopností. Údaje pochádzajú z dvoch vzoriek viacjazyčných žiakov v nemecky hovoriacom Švajčiarsku.
Cieľovými jazykmi sú francúzština a angličtina. Kapitoly knihy ponúkajú dva vzájomne sa dopĺňajúce pohľady na danú tému: Na jednej strane sa rozoberá prierezové skúmanie základnej štruktúry týchto individuálnych rozdielov a ich spojenie s cieľovými jazykmi.
Na základe faktorovej analýzy a multivariačnej analýzy sa jednotlivé zložky skúmajú s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a ich relatívny vplyv na zručnosti v cieľovom jazyku. Analýzy zohľadňujú aj kontextové faktory, ako je rodinné zázemie učiacich sa a rozdiely v oboch skúmaných kontextoch.
Na druhej strane sa pomocou algoritmov strojového učenia skúma možnosť predpovedať zručnosti žiaka v cieľovom jazyku v priebehu času na základe mnohých rôznych ukazovateľov. Výsledky poskytujú nové poznatky o stabilite jednotlivých dispozícií, o vplyve kontextových premenných a o empiricky robustných dimenziách v rámci množiny testovaných premenných.
