Indická vojenská hrozba a pakistanská armáda: (Hussain Shah generálmajor (R) Syed Ithar)

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Indian Military Threat And Pakistan Army: From 1947 to 2017 (Hussain Shah Maj Gen (R) Syed Ithar)

Obsah knihy:

Túto knihu napísal generálmajor Syed Ithar Hussain Shah (R). Má 352 strán, sedem kapitol a 31 farebných máp. Zaoberá sa indickou vojenskou hrozbou vo všetkých jej prejavoch voči Pakistanu od roku 1947 do roku 2017 a reakciou pakistanskej armády na túto hrozbu. Len dva a pol mesiaca po získaní nezávislosti, t. j. 26. októbra 1947, použila India svoju vojenskú silu v Kašmíre na územné uchvátenie s cieľom poškodiť životne dôležité strategické záujmy Pakistanu. Mesiace starý Pakistan bol nútený viesť viac ako rok trvajúcu vojnu v nepriaznivých podmienkach. Počas tejto vojny India vojensky obsadila štáty Džunágarh, Hajdarábád Dekan a hrozila, že vojnu rozšíri aj na zvyšok Pakistanu. V roku 1949 bolo pakistanskému vedeniu úplne jasné, že na prežitie proti indickej agresii sú potrebné silné ozbrojené sily. Preto sa sila pakistanských ozbrojených síl do roku 1953 takmer zdvojnásobila, čo odčerpalo skromné zdroje z ľudského rozvoja. Vedenie si však uvedomovalo, že pakistanská ekonomika nedokáže uživiť dostatočne silné ozbrojené sily, a preto sa obozretne rozhodlo pripojiť k Američanmi vedeným obranným alianciám proti komunizmu, hoci hlavnou hrozbou bola India, a nie komunizmus. V roku 1965 sa Pakistan pokúsil iniciovať povstanie v MOK. India ho eskalovala najprv nasadením svojej armády cez KĽDR a 6. septembra cez medzinárodnú hranicu. Potom v roku 1971 India nehanebne použila svoje ozbrojené sily na okupáciu východného Pakistanu.

Po nej nasledovala v roku 1974 nuklearizácia subkontinentu. V roku 1984 bol obsadený Siachin. V roku 1986 India sústredila svoje ozbrojené sily na pakistanských hraniciach. V roku 1988 India zaviedla strategické rakety, aby naklonila vojenskú rovnováhu vo svoj prospech. V roku 1998 sa India opäť pokúsila donútiť Pakistan piatimi jadrovými výbuchmi. Pakistan ako vždy odpovedal šiestimi jadrovými výbuchmi. Pakistan bol neustále nútený modernizovať svoje sily, aby udržal krok s indickým vojenským nátlakom. V rokoch 2002 a 2009 India sústredila svoje ozbrojené sily na pakistanské hranice, ale ako vždy sa jej nepodarilo Pakistan donútiť. Potom otvorene podporovala terorizmus v Balúčistane, niekdajšej FATA a ďalších častiach Pakistanu, aby presadila svoju zlú vôľu. Už 72 rokov sa jej nedarí realizovať svoje nekalé zámery vďaka silným a odhodlaným pakistanským ozbrojeným silám. India by si mala uvedomiť márnosť svojej politiky voči Pakistanu a rozhodnúť sa pre mier, aby obe krajiny mohli svoje skromné zdroje použiť na zmiernenie šíriacej sa chudoby v oboch krajinách. Cieľom tejto knihy je poukázať na to, že neustála indická agresivita, hrozby a priama a nepriama agresia formovali veľkosť, organizáciu, výzbroj a doktrínu pakistanskej armády od roku 1947 do roku 2017. (2017, pretože kniha bola dokončená v roku 2018)O autoroviGenerálmajor Syed Ithar Hussain Shah (R) bol v roku 1976 zaradený do 16 (SP) poľného delostreleckého pluku.

Velil 4. strednému pluku, 62. poľnému pluku, delostrelectvu 1. obrnenej divízie, 115. pešej brigáde a 2. delostreleckej divízii. Bol veliteľom delostreleckej školy a generálnym riaditeľom vojenských pozemkov a kantónov. Je absolventom Canadian Forces Command and Staff College Toronto a National Defense University Islamabad. Do dôchodku odišiel v roku 2013.