Improvision: Orphic Art in the Age of Jazz
Ústredným prvkom vývoja abstraktného umenia v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia bola koncepcia (ktorú najznámejšie vyjadril Walter Pater), že najvhodnejšou paradigmou pre nefiguratívne umenie je hudba.
Vždy sa vychádzalo z predpokladu, že tento model sa najúčinnejšie chápe ako západná umelecká hudba (klasická hudba). Hudobnou formou, ktorá bola skutočným dvojníkom abstraktného umenia, je však jazz, hudba, ktorá vznikla u Afroameričanov, ale ktorá mala hlboký vplyv na európske umelecké cítenie.
Obe umelecké formy majú spoločné tvorivé techniky rytmu, groovu, gesta a improvizácie. Táto kniha si kladie za cieľ teoreticky zdôvodniť príbuznosť a súvislosti medzi týmito dvoma zdanlivo odlišnými kultúrnymi fenoménmi.
