Hodnotenie:
Kniha kriticky skúma komercializáciu vedy, najmä vo vzťahu k farmaceutickým spoločnostiam a akademickej obci. Poukazuje na otázky korupcie, vplyvu peňazí na výskum a význam nezávislého vedeckého skúmania. Písanie je dôsledné a založené na faktoch, ktoré sú presvedčivým argumentom proti dôveryhodnosti hlavných lekárskych časopisov. Čitatelia vyjadrujú zmes ocenenia za jeho informatívny obsah a určité obavy z jeho dôsledkov.
Výhody:Prísna analýza, dobre podložená dôkazmi, ponúka zásadný pohľad na korupciu akademickej literatúry, pútavé rozprávanie, ktoré sprostredkúva zdrvujúce fakty, vnímané ako povinné čítanie pre rodičov a tých, ktorí sa snažia pochopiť farmaceutický priemysel.
Nevýhody:Niektorým čitateľom sa môže zdať pohľad na stav vedeckého výskumu príliš kritický alebo pesimistický, čo naznačuje nedostatok dôvery v zavedené lekárske postupy.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
The Illusion of Evidence-Based Medicine: Exposing the crisis of credibility in clinical research
Odhalenie korupcie medicíny farmaceutickým priemyslom na všetkých úrovniach, od zneužívania bezbranných chudobných na testovanie liekov cez manipuláciu s výskumnými údajmi až po šírenie chorôb a propagáciu liekov, ktoré viac škodia ako pomáhajú.
Autori, profesor Jon Jureidini a doktor Leemon McHenry, rozhodujúcim spôsobom prispeli k odhaleniu vedeckého pochybenia v dvoch neslávne známych testoch antidepresív. Duchaprítomné publikácie týchto štúdií mali veľký vplyv na predpisovanie paroxetínu (Paxil) a citalopramu (Celexa) pri depresii u detí a dospievajúcich, avšak v oboch štúdiách (štúdia paroxetínu 329 spoločnosti Glaxo Smith Kline a štúdia citalopramu CIT-MD-18 spoločnosti Forest Laboratories) boli vážne skreslené údaje o účinnosti a bezpečnosti.
V knihe The Illusion of Evidence-Based Medicine sa podrobne opisujú tieto štúdie a tvrdí sa, že medicína zúfalo potrebuje prehodnotiť svoj vzťah k farmaceutickému priemyslu. Bez základu pre nezávislé hodnotenie výsledkov randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických štúdií nie je možné dôverovať medicíne založenej na dôkazoch.
Veda si na správne fungovanie vyžaduje prísne, kritické skúmanie a najmä prísne testovanie hypotéz, ale práve to v akademickej medicíne chýba.