Idem po mori, idem po súši

Recenzie čitateľov

Kniha je beletristickým opisom cesty mladého anglického dievčaťa do Ameriky počas 2. svetovej vojny, v ktorom sa skúmajú témy detstva a následkov vojny. Je dobre napísaná a nostalgická a osloví čitateľov všetkých vekových kategórií.

⬤ Krásne napísaný, dojímavý, očarujúci príbeh
⬤ ponúka historickú perspektívu
⬤ nájde odozvu u čitateľov rôznych vekových kategórií
⬤ inteligentné a vtipné rozprávanie.

Niektorým čitateľom sa historické súvislosti môžu zdať menej zrozumiteľné; v recenzii jedného používateľa sa uvádza, že knihu ešte nečítal, ale teší sa na ňu.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

I Go by Sea, I Go by Land

Obsah knihy:

„Zostali sme s Jamesom doma, všetko bolo pokojné a slnečné a my sme si začali myslieť, že vojna nakoniec nikdy nepríde... Keď sme si už boli istí, že sa nič nestane, priletelo nemecké lietadlo. Priletelo raz v noci o jednej hodine ráno a ten zvuk bol úplne iný ako anglického lietadla a všetci sme sa zobudili. Bolo počuť, ako bubnuje a bubnuje ako veľká včela v kvete, buch, buch, buch, buch, dookola vo vzduchu nad domom. Potom sa zrazu ozvalo päť hlasných výbuchov. Potom nastalo strašné ticho a ja som vedel, že otec a mama sa na seba pozerajú v tme, a cítil som, ako som vo vnútri malý a stiesnený. Potom otec potichu povedal: „Meg, musia ísť.

Teraz budem písať Denník, pretože kvôli vojne ideme do Ameriky. Práve sa o tom rozhodlo. Napíšem si o tom všetko, lebo keď sa vrátime, budeme už takí starí, že ak to neurobím, nikdy si to nebudem pamätať. Takže toto je začiatok. Prosím, nech sa čoskoro vrátime, prosím.

Toto je fiktívny denník Sabriny Lindovej, jedenásťročného anglického dievčaťa, ktoré je spolu so svojím malým bratom Jamesom vyslané na dlhú cestu cez more k svojej tete do Ameriky.