Idea indickej literatúry: Rod, žáner a komparatívna metóda 41. zväzok

Pôvodný názov:

The Idea of Indian Literature: Gender, Genre, and Comparative Methodvolume 41

Obsah knihy:

Indická literatúra nie je korpusom textov alebo literárnych koncepcií z Indie, tvrdí Preetha Mani, ale provokáciou, ktorá sa snaží vyriešiť vzťah medzi jazykom a literatúrou, písanou v angličtine, ako aj proti nej.

Skúmajúc kanonické hindské a tamilské poviedky z rozhodujúcich desaťročí okolo dekolonizácie Mani tvrdí, že indickú literatúru treba chápať ako neurčitú, propozičnú a odrážajúcu meniacu sa dynamiku medzi lokálnym, regionálnym, národným a globálnym čitateľstvom. V knihe The Idea of Indian Literature skúma paradox, že jeden kánon môže byť napísaný vo viacerých jazykoch, pričom každý z nich má svoj vlastný vyvíjajúci sa vzťah k sebe navzájom a k angličtine.

Hindčina, reprezentujúca národné ašpirácie, a tamilčina, stelesňujúca secesionistické sklony regiónu, sa v rámci indickej literatúry zvyčajne považujú za póly viacjazyčného kontinua. Mani však ukazuje, že v dvadsiatom storočí boli tieto literatúry navzájom súčinné a že sa podieľali na samotnej myšlienke indickej literatúry. Spisovatelia, o ktorých sa tu hovorí - od praotcov poviedok Premchanda a Pudumaippittana až po priekopníčky Mannu Bhandariovú a R.

Chudamaniovú - si predstavovali celoindickú literatúru založenú skôr na literárnych než jazykových normách, aj keď ich ciele boli hlboko formované diskusiami o príslušnosti, ktoré sú jedinečné pre regionálnu identitu. Kniha sleduje reprezentácie rodu a využitie žánru v meniacich sa tematických a estetických postupoch krátkej vernakulárnej prózy a ponúka pohľad na indickú literárnu krajinu ako na pole komparatívnej literatúry.