Ich susedia a predchodcovia

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje podstatné informácie o Luvianoch, predovšetkým prostredníctvom autorových interpretácií anatólskych hieroglyfov, pričom sa odvoláva aj na niektoré chetitské a egyptské zdroje. Zdá sa však, že odráža prevažne autorove vlastné názory, ktoré nie sú všeobecne akceptované inými vedcami v tejto oblasti. Kniha je určená akademickému publiku a pre bežných čitateľov môže byť náročná.

⬤ Rozsiahle informácie o luvianoch
⬤ zaujímavé interpretácie a súvislosti medzi luvianmi a inými civilizáciami, napríklad Mykénčanmi
⬤ pohľad autora rozširuje poznatky z historickej lingvistiky.

⬤ Silne závislá na autorových interpretáciách, ktoré sú v rozpore s konsenzom iných vedcov
⬤ ťažko čitateľná pre neakademické publikum
⬤ môže obsahovať kontroverzné tvrdenia, ktoré nie sú všeobecne akceptované v akademickom prostredí.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Luwians of Western Anatolia: Their Neighbours and Predecessors

Obsah knihy:

Vo vedeckej literatúre sa venuje veľká pozornosť Chetitom a mykénskym Grékom, ale Luwijci zo západnej Anatólie sú notoricky zanedbávaní. Preto je žiaduca štúdia zameraná na nich.

V tejto knihe sú zhromaždené v súčasnosti dostupné informácie o západných Luvianoch. Ide predovšetkým o epigrafické dôkazy v podobe luvijských hieroglyfických nápisov z tohto regiónu a historické informácie, ktoré sa z nich dajú odvodiť, ako aj historické chetitské pramene. Ako nevyhnutný predpoklad rekonštrukcie dejín západných Luwijcov v strednej a neskorej dobe bronzovej je potrebné vyriešiť pálčivú otázku geografie ich sídla.

Vďaka najnovším objavom sa to teraz dá urobiť adekvátnym spôsobom. Okrem luvijského hieroglyfu používali Luvijci v západnej Anatólii aj klinové písmo.

Na základe lingvistických údajov z oboch kategórií dokladov sa predkladá náčrt ich jazyka. Treba si však uvedomiť, že nie všetci obyvatelia Západnej Anatólie boli používateľmi luvijského jazyka.

Preto sa bude tvrdiť, že ich severní susedia v Tróji hovorili iným jazykom, tráckofrýgskeho typu. Napokon, Luwijci neboli v tomto regióne autochtónni, ale predchádzali im nositelia iného indoeurópskeho jazyka, ktorý je v terminológii Hansa Kraheho najvhodnejšie definovať ako staroindoeurópsky.