I: Stvorenie sériového vraha

Recenzie čitateľov

Kniha skúma život a myseľ sériového vraha Keitha Jespersona, pričom kombinuje výpovede prvej osoby s autorovými postrehmi. Mnohí čitatelia považovali rozprávanie za pútavé, poskytujúce hlboký ponor do Jespersonovej psychiky a jeho minulosti. Niektorí však kritizovali rovnováhu medzi Jespersonovým vlastným rozprávaním a autorovou analýzou, pričom naznačovali, že kniha sa niekedy príliš opiera o Jespersonovu perspektívu.

⬤ Ponúka skvelý pohľad do mysle sériového vraha.
⬤ Pútavé rozprávanie Jespersona v prvej osobe.
⬤ Dobre napísaná kniha so zmesou emocionálnej hĺbky a intríg.
⬤ Pútavé dvojité rozprávanie skúmajúce Jespersonove myšlienky aj jeho problematický vzťah s otcom.
⬤ Poskytuje mrazivý pohľad na brutalitu jeho činov.

⬤ Prílišné zameranie na Jespersonovu perspektívu, ktorá sa niektorým čitateľom zdala samoúčelná a menej zaujímavá.
⬤ Chýbajú fotografie, čo niektorých čitateľov hľadajúcich vizuálny kontext sklamalo.
⬤ Niekedy sa zdalo, že sa Jespersonove výpovede opakujú alebo sú príliš podrobné.
⬤ Niektorí čitatelia očakávali viac analýzy a menej rozprávania z pohľadu vraha.
⬤ Grafický obsah môže byť pre citlivých čitateľov nepríjemný.

(na základe 107 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

I: The Creation of a Serial Killer

Obsah knihy:

Vlastnými slovami vraha...

„Zabil som Tanyu Bennettovú... Ubil som ju na smrť, znásilnil som ju a páčilo sa mi to. Áno, som chorý, ale aj ja som si to užíval. Ľudia vzali vinu na seba a ja som voľný..... Pozrite sa cez plece. Možno som bližšie, ako si myslíte.“ - Keith Hunter Jesperson, vrah so šťastnou tvárou.

Vo februári 1990 zatkla polícia štátu Oregon Johna Sosnovkeho a Laverne Pavlinacovú za kruté znásilnenie a vraždu 23-ročnej Taunji Bennetovej. Pavlinacová sa prihlásila a priznala, pričom do činu zapojila svojho priateľa a predložila fyzické dôkazy, ktoré ich spájali so zločinom. Úrady prípad uzavreli. Bol tu len jeden problém. Mali nesprávnych ľudí...

Keith Hunter Jesperson bol vodič diaľkového kamiónu a vrah ôsmich žien vrátane Taunji Bennetovej. Začal zvrátenú kampaň jedného muža, aby dosiahol prepustenie Sosnovkeho a Pavlinca. Do redakcií novín a na steny diaľničných odpočívadiel Jesperson načmáral sériu posmešných priznaní. Na konci každého priznania Jesperson nakreslil šťastnú tvár, čím si vyslúžil prívlastok „vrah so šťastnou tvárou“.

Na základe prístupov k rozhovorom, denníkom, súdnym záznamom a samotnému zločincovi som: je Jespersonov mrazivý príbeh. Držiteľ ceny Edgar Award Jack Olsen necháva vraha vyrozprávať svoj príbeh vlastnými slovami a ponúka tak nevídaný pohľad do zvrátených myšlienkových pochodov sériového vraha.