Hypersonika pred raketoplánom: X-15: stručná história výskumného lietadla X-15

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje podrobný prehľad o programe X-15 a opisuje jeho vývoj a testovanie priamo zúčastnenými osobami. Niektorí čitatelia sú však nespokojní s formátom vydania a kompatibilitou s niektorými zariadeniami Kindle.

Komplexné pokrytie programu X-15 ľuďmi, ktorí na ňom pracovali; cenné poznatky o hypersonickom lete.

⬤ Slabá kvalita vydania vo formáte PDF
⬤ ilustrácie sú sklamaním
⬤ problémy s kompatibilitou s niektorými modelmi Kindle.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Hypersonics Before the Shuttle: A Concise History of the X-15 Research Airplane

Obsah knihy:

Je to začiatok. Od vzniku lietadla X-15 uplynulo viac ako 45 rokov, od jeho prvého letu 40 rokov. A 31 rokov od ukončenia programu. Hoci sa zvyčajne označuje za najproduktívnejší letecký výskumný program, aký sa kedy uskutočnil, doteraz nebola zostavená žiadna seriózna história, ktorá by zachytávala jeho konštrukciu, vývoj, prevádzku a skúsenosti. Táto monografia je prvým krokom k tejto histórii. Nie že by sa o X-15 doteraz veľa nenapísalo, pretože sa napísalo. Väčšina z nich sa však obmedzila na špecifické aspekty programu; príbehy pilotov, experimenty, získané skúsenosti atď. Ale s výnimkou histórie Roberta S. Houstona, ktorú vydalo Wrightovo centrum pre vývoj letectva v roku 1958 a ktorá bola neskôr zahrnutá do knihy Hypersonic Revolution (Hypersonická revolúcia) vydanej Úradom pre históriu vzdušných síl, sa nikto nepokúsil vyrozprávať celý príbeh. A história WADC je prevzatá výlučne z pohľadu vzdušných síl, s malou zmienkou o ostatných prispievateľoch. V roku 1954 séria X-1 práve prekonala rýchlosť Mach 2. 5. Lietadlo, ktoré sa malo stať X-15, bolo navrhnuté na dosiahnutie rýchlosti Mach 6 a na lety na hranici vesmíru. Malo sa to uskutočniť bez použitia digitálnych počítačov, videokonferencií, internetu alebo elektronickej pošty. Stálo by to však obrovské finančné náklady - viac ako 30-násobok pôvodného odhadu. X-15 by nakoniec prekonal všetky svoje pôvodné výkonnostné ciele.

Namiesto Mach 6 a 250 000 stôp by program zaznamenal Mach 6. 7 a 354 200 stôp. A v porovnaní s inými výskumnými (a dokonca aj operačnými) lietadlami tej doby bol X-15 pozoruhodne bezpečný. Niekoľko pilotov sa zranilo, Jack McKay vážne, hoci sa po zranení vrátil a absolvoval ďalších 22 letov s X-15. Tragicky zahynul major Michael J. Adams pri lete 191, čo bola jediná smrteľná nehoda v rámci programu. Nanešťastie kvôli absencii následnej hypersonickej misie bolo leteckých aplikácií technológie X-15 málo. Vzhľadom na veľký pokrok v oblasti materiálov a počítačových technológií za 30 rokov od ukončenia programu letového výskumu je nepravdepodobné, že by mnohé zo skutočných hardvérových poznatkov boli stále použiteľné. Napriek tomu poznatky získané z hypersonického modelovania, simulácie a poznatky získané tým, že bolo možné vyhodnotiť skutočný letový výskum X-15 v porovnaní s výsledkami z aerodynamického tunela a predpovedanými výsledkami, výrazne rozšírili dôveru výskumníkov. To umožnilo, aby vývoj raketoplánu Space Shuttle prebiehal oveľa hladšie, ako by to inak bolo možné. Vo vesmíre však X-15 prispel k programu Apollo aj Space Shuttle. Je zaujímavé, že keď bol X-15 koncipovaný, mnohí sa domnievali, že jeho vesmírne aspekty by mali byť z programu odstránené, keďže sa predpokladalo, že cesty ľudí do vesmíru budú trvať ešte mnoho desaťročí.

Azda najväčším prínosom bolo konečné vylúčenie ablátora nastriekaného na raketoplán ako možného systému tepelnej ochrany pre raketoplán Space Shuttle. Pravdepodobne by sa tak stalo v každom prípade, keďže keramické dlaždice a kovové šindle boli ďalej vyvíjané, ale prevádzkové problémy, ktoré sa vyskytli pri (síce krátkej) skúsenosti na X-15A-2, urýchlili odchod od ablátorov.