Hymna

Recenzie čitateľov

Anthem od Ayn Randovej je krátka dystopická novela, ktorá prostredníctvom cesty hlavného hrdinu, Rovnosti 7-2521, skúma témy individuality a slobody. Príbeh sa odohráva v spoločnosti, kde vládne kolektivizmus a osobná identita je potlačená, a sleduje Rovnosť, ktorá objavuje svoj vlastný potenciál, lásku a pojem „ja“. Mnohí čitatelia oceňujú filozofické posolstvo a význam knihy, zároveň však konštatujú, že jej prevedenie má nedostatky.

⬤ Podnetné témy individuality, slobody a nebezpečenstva kolektivizmu.
⬤ Pútavý príbeh, ktorý podnecuje čitateľov k tomu, aby sa zamysleli nad vlastnými hodnotami a spoločenskými štruktúrami.
⬤ Ľahko sa číta s jedinečnou perspektívou rozprávania.
⬤ Inšpiratívny pre tých, ktorí sa zaujímajú o filozofiu objektivizmu Ayn Randovej.
⬤ Predstavuje klasiku dystopickej literatúry, vďaka čomu je relevantná pre pochopenie historických a moderných spoločensko-politických problémov.

⬤ Niektorí považujú štýl rozprávania za rozpačitý, najmä používanie „my“ namiesto „ja“.
⬤ Vykonanie je kritizované ako nedostatočne vybrúsené, s nútenou expozíciou a zjednodušeným vývojom postáv.
⬤ Niektoré prvky zápletky sa považujú za nerealistické alebo príliš zjednodušené, napríklad objavy hlavného hrdinu.
⬤ Filozofické zameranie knihy nemusí nájsť odozvu u všetkých čitateľov, čo vedie k zmiešaným pocitom z jej záveru.

(na základe 1293 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Anthem

Obsah knihy:

ANTHEM od Ayn Randovej.

ČASŤ JEDNA.

Je hriech to napísať. Je hriech myslieť si slová, ktoré si nemyslia iní, a napísať ich na papier, ktorý nemajú vidieť iní. Je to nízke a zlé. Je to, akoby sme hovorili sami, len vlastným ušiam. A dobre vieme, že niet čiernejšieho previnenia, ako robiť alebo myslieť osamote. Porušili sme zákony. Zákony hovoria, že muži nesmú písať, ak im to nepovie Rada povolaní. Kiež by nám bolo odpustené!

Ale toto nie je jediný hriech, ktorý na nás dolieha. Dopustili sme sa väčšieho zločinu, pre ktorý niet mena. Aký trest nás čaká, ak sa naň príde, nevieme, lebo takýto zločin sa v pamäti ľudí nevyskytol a neexistujú zákony, ktoré by ho zabezpečovali.

Je tu tma. Plameň sviečky stojí vo vzduchu nehybne. V tomto tuneli sa nehýbe nič okrem našej ruky na papieri. Sme tu sami pod zemou. Je to strašné slovo, sám. Zákony hovoria, že nikto z ľudí nesmie byť sám, nikdy a nikde, lebo to je veľký priestupok a koreň všetkého zla. My sme však porušili mnoho zákonov. A teraz tu nie je nič okrem nášho jediného tela a je zvláštne vidieť len dve nohy natiahnuté na zemi a na stene pred nami tieň našej jedinej hlavy.