Hudba Fredericka Deliusa: Štýl, forma a étos

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Music of Frederick Delius: Style, Form and Ethos

Obsah knihy:

Táto kniha skúma Deliusove individuálne prístupy k žánru, forme, harmónii, orchestrácii a literárnym textom, ktoré dali skladateľovmu hudobnému štýlu taký jedinečný hlas.

Hudba Fredericka Deliusa (1862 - 1934) sa ukázala byť odolná voči analytickým definíciám. Deliusove prístupy k žánru, forme, harmónii, orchestrácii a literárnym textom sú veľmi individuálne, ba priam excentrické, pretože sa zámerne snažia vyhnúť konformizmu. Málokedy sa Delius riadi konvenčnou líniou, a hoci možno ľahko poukázať na dôležité vplyvy, širší Gestalt každého diela má syntax a koherenciu, pre ktoré sú konvenčné analytické metódy väčšinou nedostatočné. Deliusov hudobný štýl sa vzpieral aj jednému z najpodstatnejších kritických nástrojov jeho hudobnej epochy - nástroju národnej identity. Jeho štýl nemá žiaden vzťah ani k viktoriánskej či edwardiánskej estetike britskej hudby, na čele ktorej stáli Parry, Stanford a Elgar pred prvou svetovou vojnou, ani k otvorenejšiemu nacionalistickému, na ľudové piesne orientovanému pastoralizmu povojnovej Británie u takých skladateľov ako Vaughan Williams a Holst. Naopak, Delius sám seba považoval za "bezštátneho" jednotlivca a domnieval sa, že jeho hudba odmieta patriť do akejkoľvek národnej školy alebo hnutia.

Na overenie týchto tvrdení sa v knihe skúma niekoľko dôležitých faktorov. Deliusovo hudobné vzdelanie na lipskom konzervatóriu a diela, ktoré tam vytvoril. Deliusov hudobný hlas, najmä jeho harmonický a melodický štýl a úzky štrukturálny vzťah medzi týmito dvoma faktormi. Kniha sa zaoberá aj otázkou Deliusa a "žánru", v ktorom má skúmanie formy ústredné postavenie, najmä v opere, symfonickej básni, zborovom diele (kde sú slová kľúčové pre vytvorenie štrukturálneho dizajnu) a sonáte a koncerte (do ktorých Delius vniesol svoje vlastné individuálne riešenie). Ďalšími významnými faktormi sú Deliusovo kozmopolitné využívanie textov, operných zápletiek a malebných impresií, jeho vzťah k Nietzscheho spisom a tanečnému žánru a úloha jeho "skorších" diel (1888 - 1896), v ktorých je možné načrtnúť priebeh štylistických zmien s odkazom na vplyvy Griega, Sindinga, Florenta Schmitta, Wagnera, Straussa a Debussyho.