Hrozné odhalenia Márie Monk z mníšskeho kláštora hotela Dieu v Montreale

Recenzie čitateľov

Kniha je klasickým odhalením 19. storočia, ktoré sa zaoberá predsudkami a praktikami katolíckej cirkvi v tomto období, najmä pokiaľ ide o život mníšok. Hoci je uznávaná pre svoj historický kontext a svetlo, ktoré vrhá na spoločenské problémy daného obdobia, niektorí recenzenti spochybňujú opodstatnenosť jej tvrdení a uvádzajú, že je skôr odrazom nepokojného života Márie Monkovej než historickou presnosťou.

⬤ Informatívna a dobre organizovaná
⬤ poskytuje zaujímavý pohľad na americké dejiny
⬤ slúži ako kritika predsudkov a skrytých krívd
⬤ uznávaná ako klasika v exponovanej literatúre
⬤ vyvoláva silné reakcie zdôrazňujúce dôležitosť riešenia historických nespravodlivostí.

⬤ Obsah je znepokojujúci a môže byť vnímaný ako senzačný
⬤ otázky okolo pravdivosti tvrdení knihy
⬤ niektorí čitatelia ju považujú za plnú prehnaných detailov, ktoré môžu narušiť pochopenie
⬤ všeobecná kritika o potrebe prehodnotiť platnosť takýchto tvrdení vo svetle historických dôkazov.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Awful Disclosures by Maria Monk of the Hotel Dieu Nunnery of Montreal

Obsah knihy:

Maria Monková (27. júna 1816 - leto 1849) bola Kanaďanka, ktorá v knihe Príšerné odhalenia Marie Monkovej, alebo odhalené skryté tajomstvá života mníšky v kláštore (1836) tvrdila, že odhaľuje systematické sexuálne zneužívanie mníšok a zabíjanie detí katolíckymi kňazmi v jej kláštore v Montreale. Kniha sa stala bestsellerom.

Príšerné odhalenia Márie Monkovej vyšli v januári 1836. Monková v nej tvrdila, že mníšky rehoľníčky svätého Jozefa z montrealského kláštora H tel-Dieu, ktoré nazývala "čierne mníšky", boli nútené k sexu s kňazmi vo vedľajšom seminári. Kňazi údajne vchádzali do kláštora cez tajný tunel. Ak sa z pohlavného spojenia narodilo dieťa, bolo pokrstené a potom uškrtené a hodené do vápennej jamy v suteréne. Nespolupracujúce mníšky mizli.

Monkov príbeh obsahuje nezrovnalosti. Vo svojej správe uviedla, že v Montreale boli tri kláštory: "1. Kongregačný kláštor. 2d. Čierny kláštor alebo kláštor sestry Bourgeoise. 3. Šedý kláštor." Kongregačné mníšky boli Kongregáciou Notre Dame v Montreale, ktorú založila Marguerite Bourgeoysová, a nie Milosrdné sestry, ako uviedla Monk na začiatku svojho textu; rehoľné sestry hospitálky sv. Jozefa, ktorých habit bol čierny, ale ktoré sa zvyčajne nenazývali "čierne mníšky", prevádzkovali Hotel-Dieu, do ktorého podľa Monk vstúpili a trpeli, a nezaložila ho "sestra Bourgeoise sic)"; a práve Milosrdné sestry boli všeobecne známe ako Sivé mníšky.

Je známe, že Mária Monková žila v prvých rokoch svojho života v ústave a že jedna z mníšok spomínaných v jej príbehu bola v skutočnosti jej spolupacientkou. Existujú dôkazy, že Maria Monk utrpela v detstve poranenie mozgu. Jedným z možných dôsledkov tohto údajného zranenia by mohlo byť, že Monk mohla byť zmanipulovaná a nemusela by byť schopná rozlišovať medzi skutočnosťou a fantáziou. Ďalším možným dôsledkom údajného zranenia by mohlo byť to, že Monková málo chápala ničivý výsledok svojich tvrdení. Predpokladá sa, hoci sa to nedokázalo, že Maria Monk bola zmanipulovaná do úlohy za účelom zisku zo strany jej vydavateľa alebo jej ghost writerov. Niektorí vedci knihu označili za podvod. (wikipedia.org)