Hranice správnosti

Pôvodný názov:

Limits of Rightness

Obsah knihy:

Pripúšťajú kultúrne artefakty len jednu jedinú prípustnú interpretáciu? Alebo pripúšťajú viacero prípustných interpretácií? Ak áno, vznikajú takéto viaceré interpretácie len v súvislosti s materiálnym svetom? A aký je vzťah medzi takýmito ideálmi interpretácie a ontológiou ich objektov? Krausz sa v tejto pátrajúcej knihe zaoberá podmienkami, za ktorých vzniká singularizmus (keď je prípustná len jedna interpretácia), podmienkami, za ktorých vzniká multiplicita (keď je prípustných viacero interpretácií), a napokon podmienkami, za ktorých nevzniká ani singularizmus, ani multiplicita, teda "hranice správnosti".

Pri uvažovaní o vzťahu medzi interpretačnými ideálmi a ontológiou interpretovaných objektov Krausz skúma a rozvíja odrody realizmu, konštruktivizmu a konštruktívneho realizmu. Nakoniec Krausz rozširuje pojmy singularizmu a mutliplismu na smerovanie životných ciest a projektov.

V priebehu svojho pojednania Krausz uvažuje o takých rozmanitých príkladoch, ako sú obrazy Anselma Kiefera, Kristov zabalený ríšsky snem, indické pohrebné obrady, hinduistické a budhistické soteriológie, ako aj stredne veľké objekty a subatomárne častice. A uvažuje o príspevkoch takých mysliteľov, ako sú John Searle, Nelson Goodman, Rom Harre, Bernard Harrison a Patricial Hanna, Fritz Wallner, Hilary Putnam, Chhanda Gupta, Joseph Margolis, David Norton a Martha Nussbaum.