The Bounds of Freedom: Kant's Causal Theory of Action
Táto monografia je novou interpretáciou Kantovej časovej koncepcie kauzality slobody vôle. Výklad je založený na analýze Kantovho primárneho poňatia konania, a to ako kauzálneho dôsledku vôle. Analýza zasa vychádza z kauzálnej teórie vnímania H. P. Gricea a z modifikácie tejto teórie P. F. Strawsonom.
Monografia odmieta obvyklý predpoklad, že Kantova maxima konania je kauzálnou determináciou konania. Namiesto toho predpokladá, že maxima je určením konania, a keďže jej hlavnou tézou je, že konanie pre Kanta treba chápať predovšetkým ako účinok vôle, dospieva k záveru, že maxima konania môže byť len jeho logickým určením.
Kantova temporálna koncepcia kauzality slobodnej vôle je konfrontovaná nielen so súčasnými filozofickými koncepciami kauzality, ale aj s Kantovou vlastnou komplementárnou teóriou kauzality v Druhej analógii skúsenosti. Podľa tejto druhej koncepcie je kauzalita prirodzeným vzťahom medzi fyzickými a psychologickými objektmi, a preto je medzi nimi časovým vzťahom. Tvárou v tvár tomuto konfliktu Kantovi bádatelia ako Allen W. Wood buď odmietajú Kantovu temporálnu koncepciu kauzality, alebo ju ako Henry E. Allison akceptujú, ale len v anodickej podobe. Oba tábory však vychádzajú zo spomínaného predpokladu, že Kantova maxima konania je kauzálnou determináciou konania. Monografia, odmietajúca tento predpoklad, nepatrí ani do jedného z týchto táborov.
