Hranice ako infraštruktúra: Technopolitika hraničnej kontroly

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

Borders as Infrastructure: The Technopolitics of Border Control

Obsah knihy:

Skúmanie hraníc ako pohyblivých entít, ktoré ovplyvňujú naše predstavy o území, autorite, suverenite a jurisdikcii.

V knihe Hranice ako infraštruktúra Huub Dijstelbloem vnáša do štúdia hraníc a medzinárodnej mobility ľudí vedecké a technologické štúdie, ako aj filozofiu technológie. Vychádzajúc z európskych hraníc ukazuje, ako sa hranice môžu transformovať a znásobovať a ako môžu poznačiť konflikty o medzinárodné poriadky. Tvrdí, že samotné hranice sú pohyblivé entity a spolu s nimi putujú aj naše predstavy o území, autorite, suverenite a jurisdikcii. Filozofia Bruna Latoura a Petra Sloterdijka poskytuje rámec pre Dijstelbloemovu diskusiu o materiálnej a morfologickej povahe hraníc a hraničnej politiky.

Dijstelbloem ponúka podrobné empirické výskumy, ktoré sa zameriavajú na tzv. migračnú krízu v rokoch 2014 - 2016 na gréckych ostrovoch Chios a Lesbos v Egejskom mori, európsky systém dohľadu Eurosur, hraničné hliadky na mori, vznik hotspotov a „humanitárnych hraníc“, technopolitiku hraničnej kontroly na medzinárodnom letisku Schiphol a protimonitorovanie zo strany mimovládnych organizácií, aktivistov a umelcov, ktorí skúmajú infraštruktúrne násilie na hraniciach. Dijstelbloem v celom texte skúma technológie používané pri kontrole hraníc vrátane kamier, databáz, snímania odtlačkov prstov, vizuálnych reprezentácií, plotov, múrov a monitorovacích nástrojov. Hranice môžu zmeniť miesta, trasy a územia na „zóny smrti“. Dijstelbloem dochádza k záveru, že súčasný vzťah Európy k hraniciam robí z hraníc - a zo samotnej Európy - „extrémnu infraštruktúru“ posadnutú hranicami a limitmi.