Hodnotenie:
V recenziách sa vyzdvihuje skúmanie komplexného vzťahu medzi rasou, triedou a kolonializmom vo vývoji Hongkongu, pričom sa zdôrazňuje najmä úloha kantonskej čínskej komunity pri formovaní identity a hospodárskeho úspechu Hongkongu v období britskej koloniálnej nadvlády. Zameriava sa na prínos miestnych čínskych elít a ich interakcie s britskými úradmi, čím vytvára protiklad k tradičnému pohľadu na Hongkong ako na britskú kolóniu.
Výhody:Kniha poskytuje nový pohľad na vývoj Hongkongu, pričom sa zameriava skôr na prínos kantonskej čínskej komunity než výlučne na britské koloniálne orgány. Je označovaná za informatívnu, čitateľnú a príťažlivú pre tých, ktorí sa zaujímajú o kolonializmus a kultúrnu identitu. Ilustruje zložitosť spolupráce medzi čínskou elitou a britskými vládcami a ponúka pohľad na jedinečnú sociálno-ekonomickú dynamiku Hongkongu.
Nevýhody:Niektorým čitateľom sa môže zdať, že dôraz na kantonskú perspektívu obmedzuje širšie chápanie iných komunít a súvislostí v dejinách Hongkongu. Zložitá analýza koloniálnej dynamiky môže byť náročná pre tých, ktorí nie sú oboznámení s historickým pozadím.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Edge of Empires: Chinese Elites and British Colonials in Hong Kong
John M. Carroll v pútavej, revizionistickej štúdii tvrdí, že v storočí po ópiovej vojne pomohol koloniálny charakter Hongkongu vytvoriť miestnu čínsku obchodnú elitu.
Koncom 19. storočia koloniálna vláda považovala čínskych podnikateľov za spojencov pri budovaní Hongkongu ako obchodného centra. Spájala ich myšlienka obchodne životaschopnej Číny.
Čínski a britskí predstavitelia spolupracovali v otázkach spoločného záujmu, ako napríklad rozširovanie kapitalizmu a politické a hospodárske smerovanie chorľavej Číny. Títo Číňania našli v koloniálnom systéme aj príležitosti na rozvoj podnikania a obchodu.
Využívali pritom strategickú polohu Hongkongu na zdôraznenie svojej vlastnej identity ako osobitnej skupiny na rozdiel od svojich pevninských kolegov. Nacionalizmus nadobudol špecifický hongkonský charakter.
Číňania zároveň prispievali do imperiálnych vojnových fondov, organizovali ceremónie pre návštevu britskej kráľovskej rodiny a zúčastňovali sa na imperiálnych obchodných výstavách, čím pomáhali Hongkongu stať sa aktívnym členom globálneho britského impéria. V knihe Edge of Empires (Hranice impérií) Carroll zaraďuje Hongkong do rámca čínskych aj britských koloniálnych dejín a zároveň skúma širšie otázky o význame a dôsledkoch kolonializmu v moderných dejinách.
