Hra, ilúzia, realita a trauma: Čo sa môže psychoanalytik naučiť od Charlieho Chaplina?

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Play, illusion, Reality, and Trauma: What Can a Psychoanalyst Learn from Charlie Chaplin?

Obsah knihy:

Táto práca predstavuje niekoľko myšlienok o hre, ilúzii, realite a traume vo vzťahu k procesu medzi pacientom a analytikom.

Tvorivá časť našej cesty v tejto diskusii zahŕňa pohľad na dlhú kariéru Charlieho Chaplina, pokiaľ ide o jeho vzťah k divákom ako metaforu pre analytika ako diváka k pacientovi a naopak. Pacient a analytik, publikum a umelec sú vzájomne a dúfajme, že spásonosne prepojení ako "zúčastnení svedkovia" vzájomnej komunikácie, či už verbálnej alebo neverbálnej.

Úroveň, na ktorej sa na túto komunikáciu reaguje, atribúty, ktoré sa o nej vytvárajú, vytvorená prepojenosť a terapeutická hodnota, ktorá sa z nej v prípade analýzy vyvodzuje, závisí od mnohých idiosynkratických faktorov, vonkajších aj vnútorných pre zúčastnených. Uvediem niekoľko príkladov týchto faktorov, klinických aj umeleckých. Pritom definujem a rozpracujem klinickú relevanciu hry a pojem "hrajúca aliancia" vs.

"pracovná aliancia", ako aj irelevanciu hry v určitých momentoch z terapeutického hľadiska. Budem tiež diskutovať o myšlienke estetickej terapeutickej zmluvy a o odlíšení enactments od toho, čo som začal nazývať "actments", (Brok 2014, 2016), ako aj o paradoxe reality, ilúzie a účinkov traumy v ľudskej skúsenosti.