"Krúpy anjelov sa vznášajú na okraji príbehu, / nepokojne hľadajú morálny stred jeho mýtu." V týchto dvoch veršoch nám Michael Caylo-Baradi dáva kľúč k vstupu do svojich básní. Básnik žije, nakoľko môže žiť v meste anjelov, v Los Angeles, ktoré nemá geografický stred, nieto ešte morálny stred. Ako sa dá milovať? Kde je v L. A. príroda? L. A. krása? V Hoteli Pacoima máme možnosť vidieť nové, vzácne podoby, ktoré môže mať láska, príroda a krása.
-Maxine Hong Kingston, Woman Warrior (autorka)
"Najskôr strčíme deti do ich hier a chichotania, aby sme ich izolovali od obscénností, ktoré kolujú v kuchyni / (... ) Nikdy sa neinkriminujeme za vraždenie intranzitívnych možností / Len ich prežúvame & mastičkáme pri stole, aby sme naplnili mozočky našich strachov." ("Upward Mobility") V knihe Michaela Caylo-Baradiho Hotel Pacoima sila poézie umožňuje divokosti a nehe držať sa za ruky.
Podáva dôkaz, že ikonická všednosť dokáže zmenšovať hĺbku. A teplé mesačné vody vítajú odvážnych samovrahov. V tejto básnickej zbierke sa robustná ľudskosť príjemne mieša a odvažuje sa prebývať s nevyhnutným.
-Reme Grefalda, viac ako duša (autor)
Básne v knihe Hotel Pacoima sú zakotvené v geografii a na miestach, či už ide o pomenované lokality ako Los Angeles alebo Tangier, alebo o intímnejšie priestory domova a rodiny. Michael Caylo-Baradi vo svojom písaní vyzdvihuje lyrický potenciál obsiahnutý vo všetkých týchto miestach, ktorý dokáže aj zo skládky urobiť pre čitateľa "miesto spoločenstva" ("Susedská hliadka").
-Ian Chung, Eunoia Review (editor)
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)