The Holocaust and Australia: Refugees, Rejection, and Memory
Paul R. Bartrop skúma formovanie a realizáciu politiky austrálskej vlády voči európskym Židom počas holokaustu a odhaľuje, že Austrália nemala až do konca roku 1938 vytvorenú utečeneckú politiku (na rozdiel od imigračnej politiky). Ukazuje, že po konferencii v Eviane v júli 1938 minister vnútra John McEwen prisľúbil novú politiku prijatia 15 000 utečencov (nie konkrétne židovských), ale byrokracia sa cynicky snažila obmedziť vstup Židov napriek McEwenovým vznešeným ambíciám. Okrem toho sa kniha zaoberá (prevažne negatívnym) postojom obyvateľstva k židovským prisťahovalcom v Austrálii a skúma, ako sa tieto názory prejavovali v tlači a v listoch adresovaných ministerstvu vnútra.
Holokaust a Austrália sa zaoberá tým, ako sa po vypuknutí druhej svetovej vojny využili otázky bezpečnosti na ďalšie vylúčenie židovských utečencov, čo bolo v rozpore s vládnymi vyhláseniami odsudzujúcimi nacistické zverstvá. Kniha sa tiež zamýšľa nad dvojitým štandardom uplatňovaným na utečencov, ktorí boli Židia, a na tých, ktorí nimi neboli, čo sa prejavilo v odmietnutí vlády prijať 90 % židovských žiadostí pred vojnou. Počas vojnových rokov tento dvojaký meter pokračoval, keďže Austrália vyhlásila, že neprijíma zahraničných prisťahovalcov, a zároveň prijala tých, ktorých považovala za prijateľných pre vojnové úsilie.
Začlenením hlasov samotných utečencov z holokaustu a zasadením reakcie krajiny do širších súvislostí národných i medzinárodných dejín v nasledujúcich desaťročiach poskytuje Paul R. Bartrop bezkonkurenčný austrálsky pohľad na jednu z najkatastrofálnejších epizód svetových dejín.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)