Hodnotenie:
Kniha Graftona Tannera „Hodiny stratili svoje hodiny“ získala zmiešané recenzie, pričom mnohí chvália jej hlboké skúmanie nostalgie a jej politických dôsledkov, zatiaľ čo iní vyjadrujú nespokojnosť, najmä pokiaľ ide o fyzickú kvalitu knihy.
Výhody:⬤ Hlboké skúmanie sily nostalgie a jej vplyvu na súčasnú politiku
⬤ jasné a výstižné písanie
⬤ pútavé a poetické podanie
⬤ hlboké súvislosti medzi pamäťou, nostalgiou a súčasnými problémami
⬤ vrelo odporúčame na pochopenie súčasných kultúrnych javov.
⬤ Niektorí čitatelia dostali poškodené výtlačky
⬤ niekoľko z nich považovalo knihu za neobjektívnu
⬤ chýbal konsenzus pri spracovaní konkrétnych tém, ako je napríklad hypernormalizácia.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
The Hours Have Lost Their Clock: The Politics of Nostalgia
Hodiny stratili svoj čas mapuje vzostup nostalgie v dobe, ktorá sa ocitla mimo času.
Nostalgia prepukla na celom svete. Politickí lídri sľubujú návrat do minulých čias. Remaky a reštarty dominujú v pokladniciach kín. Niektorí využívajú túto emóciu na odpor voči utláčateľským režimom. Iní ju vyvolávajú na manipuláciu obyvateľstva. S malou vierou v budúcnosť plnú globálneho otepľovania a ekonomických obáv sa mnohí obracajú k tejto stáročia starej emócii, aby prežili súčasnosť.
Grafton Tanner v knihe Hodiny stratili svoj čas tvrdí, že nostalgia je určujúcou emóciou našej doby. Od boja o rasistické pamätníky až po kolektívny smútok nad vymieraním druhov sleduje vzostup nostalgie v dvadsiatom prvom storočí a odhaľuje jej silu ako dôsledok našej nestabilnej doby i ako obranu proti nej. Píše, že čím dlhšie budeme žiť v nekonečných vojnách, technologickom determinizme a ekonomických úsporách, tým viac budeme nostalgickí.
Od neobjektívnych algoritmov po zrod národnej bezpečnosti a od vzostupu krajne pravicového extrémizmu po gentrifikáciu samotnej pamäti, Hodiny stratili svoje hodiny argumentuje za odpor voči nostalgii. Závisí od nej naša budúcnosť.