Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.
Hideous Progeny: Disability, Eugenics, and Classic Horror Cinema
Pokrútené telá, zdeformované tváre, abnormálne správanie a nenormálne túžby charakterizovali ohavné bytosti klasického hollywoodskeho hororu, ktoré vzrušovali divákov svojou grotesknosťou. Väčšina kritikov interpretovala tieto črty ako symptómy sexuálnej represie alebo ako metafory pre iné druhy marginalizovaných identít, Angela M.
Smith však vedie bohatší výskum dobových sociálnych a kultúrnych záujmov. Namiesto toho nachádza v rozprávaní a predstavení klasických hororov 30. rokov fascináciu eugenikou a fyzickou a kognitívnou debilitou, ktorú umocňuje divácka túžba po víziách zraniteľnosti a transformácie.
Čítajúc filmy ako Dracula (1931), Frankenstein (1931), Dr. Jekyll a pán Hyde (1931), Freaks (1932) a Mad Love (1935) na pozadí diskurzu o zdravotnom postihnutí a propagandy o rasovej a biologickej čistote zo začiatku 20. storočia, Smith ukazuje závislosť klasického hororu od naratívov eugeniky a fyziognomiky.
Všíma si tiež rozporuplné a často protichodné vizualizácie tohto žánru. Smith napokon nachádza obžalobu biologického determinizmu vo viscerálnych spracovaniach filmárov, ktoré vyzdvihujú nemožnosť rasového zdokonalenia a telesnej dokonalosti do senzačných výšin. Hrajúc sa na umelosť a konvencie postihnutých monštier, filmári využívali strach a túžby svojich divákov, čím zdôrazňovali zvrátenosť lekárskeho a vedeckého pohľadu i vyčerpávajúci zážitok zo sledovania hororu.
Klasické horory preto podnecujú empatiu s postihnutým monštrom a ponúkajú zajatým divákom znepokojujúce stretnutie s ich vlastným postihnutím. Smithova práca okrem všeobecných dejín týkajúcich sa konštruovania spoločenských a politických postojov k Iným výrazne posúva dopredu filmové a zdravotné štúdiá.
