Rage Behind Closed Doors
Amber Moonová začína svoju autobiografiu od svojich dvoch rokov, keď bola najmladšia, o rôznych formách zneužívania, ktorým bola vystavená počas dospievania, cez dospievanie až po tínedžerské roky. V celom románe vyjadruje činy a emócie, ako prekonala svoje zneužívanie v nádeji, že pomôže iným.
Pekný deň. Mala som len 4 roky. S bratom Timom sme boli celý týždeň doma s otcom, zatiaľ čo mama pracovala v nemocnici a starala sa o pacientov. Pracuje ako sanitárka. Po raňajkách vyšiel otec dozadu a povedal nám, že dnes ideme s Robom na "ľadovec" na ryby a musíme ísť dovnútra a pripraviť sa.
Ach, ako si pamätám, že môj brat bol taký šťastný. Ja... som cítil paniku. Keďže som vedel, že to bude deň plný pitia a mučenia, ako to bolo vždy, keď boli môj otec a jeho priateľ spolu. Dostali sme sa k prepadlisku rybárskeho miesta, bolo vzadu za množstvom stromov. Dodnes si pamätám ten zápach a to, aké to bolo špinavé. Často som sa čudoval, prečo sme jedli ryby z toho miesta. Voda bola vždy plná odpadkov. Áno, aj chladničky. Napriek tomu tam všetci v Hornelle lovili ryby.
Otec postavil udice na breh a povedal mi, aby som si sadol na zem, že nie som dosť dobrý na to, aby som sedel na stoličke, tie sa používajú len pre mužov. Ako som sa pozeral, otec, Rob a môj brat si všetci sadli do jednej. Ja som si sadol na hromadu zablateného trávnatého plástu, v ktorom boli odpadky. Otec ma s plačom udrel po tvári a spýtal sa ma: "Chceš ešte jednu? " Pri tom zdvihol ruku nad hlavu. Pokrčila som nohy a pritisla si ich k hrudi v nádeji, že ma už nezasiahne. Namiesto toho vytiahol zo zadného sedadla svojho auta polaroid a odfotil si ho. Ako kričí: "Poď, ty malá pička.".
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)