Hodnotenie:
Recenzie knihy „Hmota a pamäť“ poukazujú na zložitosť Bergsonovho diela a na výzvy tejto špecifickej edície. Mnohí čitatelia oceňujú Bergsonove poznatky o mysli a pamäti, pričom zdôrazňujú hĺbku a aktuálnosť jeho myšlienok. Existujú však značné kritické pripomienky týkajúce sa kvality prekladu, formátovania a početných chýb, ktoré znehodnocujú zážitok z čítania. Zatiaľ čo niektorí vydanie chvália pre jeho fyzické atribúty, iní odporúčajú kvôli týmto nedostatkom hľadať alternatívne verzie.
Výhody:⬤ Bergsonove myšlienky sú hlboké a relevantné, najmä v diskusiách o mysli a vedomí.
⬤ Mnohí čitatelia považujú jeho skúmanie vzťahu medzi pamäťou a vnímaním za prenikavé.
⬤ Niektoré vydania majú robustné fyzické vlastnosti a atraktívnu grafickú úpravu.
⬤ Bergsonovo dielo významným spôsobom spochybňuje tradičné vedecké a filozofické názory.
⬤ Početné preklepy, problémy s formátovaním a chyby v preklade znižujú zážitok z čítania.
⬤ Niektorí čitatelia považujú text za ťažko zrozumiteľný a spletitý.
⬤ Malá veľkosť písma v niektorých vydaniach sťažuje čítanie.
⬤ Existujú sťažnosti na nedostatok pozornosti zo strany vydavateľov, pokiaľ ide o presné zobrazenie Bergsonovho diela, čo vedie k frustrácii čitateľov.
(na základe 33 čitateľských recenzií)
Matter and Memory: A Philosophical Essay on the Relation of Body and Spirit, and the Psychology of Religion in Recall (Hardcover)
Hmota a pamäť je kniha Henriho Bergsona z oblasti kognitívnej filozofie, ktorá sa zaoberá klasickým problémom vzťahu ľudskej mysle a jej spomienok k duchu. Bergson používa fenomén pamäti na vytvorenie argumentov v prospech existencie ducha.
Rozoberá rôzne typy pamäti a ich vzťah k fyzickému svetu. Bergson analyzuje, ako spomienky vznikajú, aký vplyv majú na svet a ako nakoniec tvoria vrodeného ducha ich nositeľa. Túto knihu Bergson pôvodne napísal ako reakciu na esej Théodula Ribota, ktorý zastával názor, že všetky spomienky možno vysledovať v nervovom systéme mozgu.
Podstata ľudskej pamäti by sa tak mohla zredukovať na obyčajnú hmotu, namiesto toho, aby obsahovala vyšší, duchovný prvok. Bergson s týmto názorom horlivo nesúhlasil a snažil sa napísať túto prácu ako protiklad k názoru, že ducha možno redukovať len na molekulárnu činnosť.
