Hlavné mestá Asýrskej ríše: História a dedičstvo Ninive, Assuru a Nimrúdu

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Assyrian Empire's Capitals: The History and Legacy of Nineveh, Assur, and Nimrud

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje úryvky z antických správ.

Keď vedci študujú dejiny starovekého Blízkeho východu, často vystupuje do popredia niekoľko vojen, ktoré mali mimoriadne brutálne následky (aspoň podľa moderných štandardov). Násilný odsun celého obyvateľstva, obliehanie, ktoré zdecimovalo celé mestá, a nezmyselné ničenie majetku - to všetko boli taktiky, ktoré proti sebe používali rôzne národy starovekého Blízkeho východu, ale Asýrčania boli prvým národom, ktorý z vojny urobil vedu. Keď sa povie Asýrčania, medzi prvými sa nám vybavia obrazy vojny a brutality, a to napriek tomu, že ich kultúra prosperovala takmer 2 000 rokov.

Podobne ako v prípade viacerých starovekých jednotlivcov a ríš v tomto regióne sa negatívne vnímanie starovekej asýrskej kultúry prenieslo prostredníctvom biblických správ a bez ohľadu na presnosť biblického zobrazenia niektorých udalostí Asýrčania jednoznačne zohrávali pre Izraelitov úlohu protivníka.

Hoci biblické správy o Asýrčanoch patria k najzaujímavejším a sú často potvrdené inými historickými zdrojmi, Asýrčania boli oveľa viac než len nepriatelia Izraelitov a brutálni hrdlorezi. Historický prieskum starovekej asýrskej kultúry ukazuje, že hoci boli vo svojej dobe vrcholnými bojovníkmi, boli aj vynikajúcimi obchodníkmi, diplomatmi a veľmi vzdelanými ľuďmi, ktorí podrobne zaznamenávali svoje dejiny a náboženské rituály a ideológiu. Asýrčania, podobne ako ich ostatní susedia v Mezopotámii, boli gramotní a vytvorili si vlastný dialekt akkadského jazyka, ktorý používali na písanie desiatok tisíc dokumentov klinovým písmom (Kuhrt 2010, 1:84). Asýrčania navyše prosperovali tak dlho, že ich kultúru historici často rozdeľujú na "staré", "stredné" a "novoasýrske" obdobie, hoci samotní Asýrčania vnímali svoje dejiny ako dlhú postupnosť vládcov od archaického obdobia až po zánik novoasýrskej ríše v 7. storočí pred Kr. Súčasné delenie v skutočnosti urobili moderní vedci na základe jazykových zmien, nie na základe politických dynastií (van de Mieroop 2007, 179).

V čase najväčšieho rozmachu Ninive ovládali ríšu, ktorá zahŕňala Egypt, Anatóliu, Mezopotámiu a časť Iránu. Nakoniec sa Asýrčania príliš rozšírili a ich nepriatelia ich vyvrátili a zničili veľkú časť ich miest. Ninive sa na stáročia stratilo, klasickí grécki historici ho spomínajú len v útržkoch, ale moderné archeologické metódy dokázali stratené mesto opäť oživiť.

V severnom Iraku, na brehu rieky Tigris, ležia ruiny starovekého mesta Asúr, prvého hlavného mesta a najdôležitejšieho náboženského centra Asýrskej ríše. Mesto, dnes známe ako Qal'at Sherqat a tiež ako Kilah Shregat, pochádza z 3. tisícročia pred Kristom. V tomto období sa asýrska armáda stala najväčšou, akú sme doteraz videli, a jej bojovníci boli najväčšími a zároveň najkrutejšími v krajine. Podmanili si ríšu od Perzského zálivu až po Stredozemné more.

Vyplienili veľké mesto Babylon a zotročili izraelské kmene. Dokonca aj egyptský faraón im platil daň. Žiadna armáda nikdy nedotiahla vojnu tak ďaleko.

Mesto Nimrud bolo jedným z najdôležitejších asýrskych miest a počas svojej histórie bolo známe pod mnohými rôznymi názvami. V starovekej asýrčine sa mesto nazývalo Kalḫ.

U, čo je názov prvýkrát doložený v textoch z 13. storočia pred Kr. Ako staroveké asýrske hlavné mesto v novoasýrskom období prinieslo mnoho slávnych artefaktov a poskytlo nespočetné množstvo poznatkov o tejto starovekej civilizácii, ale história mesta po páde Asýrčanov sa ukázala rovnako búrlivá a zaujímavá.