Voices of Women Writers: Using Language to Negotiate Identity in (Trans)Migratory Contexts
Táto kniha skúma fenomén autotranslácie v kontexte mobility prostredníctvom analýzy korpusu rozprávaní autorov, ktorí sa narodili v Taliansku a potom sa presťahovali do anglicky hovoriacich krajín. Kniha kladie dôraz na autotransláciu ako prax, ktorá existuje v spojení s procesom redefinície identity, a ilustruje, ako títo autori používajú jazyk na vyjednávanie a vyjadrovanie svojej identity v (trans)migračných kontextoch.
(Trans)migrácia sa vzťahuje na proces, v ktorom sú mobilné subjekty "pevne zakorenené v novej krajine", ale zároveň si udržiavajú "viacnásobné väzby na svoju domovinu" (Schiller, Basch a Szanton Blanc 1995: 48). (Trans)migračná skúsenosť je jadrom písania a sebaprekladateľských výkonov autorov. Dôvodom ich písania a samoprekladania. Potreba vyjadriť svoj hlas v oboch jazykoch ich vedie k tvorbe dvojitého textu. Skutočne sa pokúšajú dosiahnuť simultánnu existenciálnu zakotvenosť, a to prostredníctvom simultánnej jazykovej zakotvenosti. Na druhej strane (trans)migrantská skúsenosť predstavuje predmet ich činnosti. Tá je v texte stvárnená na obsahovej aj jazykovej úrovni. Z tematického hľadiska sa objavuje v prehodnocovaní viacerých tradičných trópov. Z jazykovej perspektívy sa objavuje prostredníctvom prepínania kódov, ako aj prostredníctvom špecifickej formy autotranslácie, ktorá sa nachádza na rozhraní medzi písaním a prekladaním.
Kniha skúma skúsenosti s transmigráciou vo vzťahu k tomu, čo Yildiz nazýva "jednojazyčná paradigma" (2012). Podľa tejto paradigmy majú jednotlivci jeden výlučný materinský jazyk - jazyk, ktorý sa naučíme od svojich rodičov a s ktorým vyrastáme. Materinský jazyk viaže jednotlivcov k určitému jazykovému, kultúrnemu a fyzickému priestoru a definuje ich identitu v presne vymedzených hraniciach. Transmigrácia však spochybňuje jednojazyčnú paradigmu, pretože transmigranti si vytvárajú asociácie s viacerými priestormi. Autori, ktorí zažívajú "nemožnosť jednojazyčnej paradigmy" (Yildiz 2012), sa uchyľujú k písaniu a (seba)prekladaniu, aby na stránkach stvárnili svoju transmigrantskú skúsenosť a spochybnili jednojazyčné predpoklady o jazyku a identite. Ich literárna tvorba skutočne vyjadruje a využíva tvorivé a existenciálne možnosti života na križovatke.