Hlas, ale žiadna moc: Organizácia za sociálnu spravodlivosť v Minneapolise

Pôvodný názov:

A Voice But No Power: Organizing for Social Justice in Minneapolis

Obsah knihy:

Skúmanie práce skupín sociálnej spravodlivosti v Minneapolise po recesii v roku 2008

Od veľkej recesie, aj keď sa protesty a vzbury vyskytujú čoraz častejšie, mnohí organizátori sociálnej spravodlivosti naďalej vytláčajú, ako aj posilňujú ľudové boje za egalitárne a emancipačné zmeny. V knihe A Voice but No Power (Hlas, ale žiadna moc) David Forrest vysvetľuje, prečo je to tak, a skúma, ako by títo organizátori mohli lepšie využiť svoj potenciál ako obhajcovia zrušenia vykorisťovania, diskriminácie a iných nespravodlivých podmienok.

Prostredníctvom hĺbkovej štúdie Minneapolisu po roku 2008 - centra progresívneho aktivizmu - Forrest tvrdí, že organizátori sociálnej spravodlivosti často nevyužívajú svoj potenciál najmä kvôli výzvam, ktorým čelia pri budovaní tzv. "sporných identít", verejných identít, ktoré používajú na reprezentáciu svojich voličov a proti stigmatizujúcim obrazom, ako sú "kráľovná sociálnych dávok" alebo "spodná trieda". Ukazuje, že v procese zostavovania, zverejňovania a legitimizácie sporných identít sa títo organizátori stretávajú s radom politických rizík, z ktorých každé ich núti robiť rozhodnutia, ktoré oslabujú hnutia za rovnosť a slobodu. Forrest však ukazuje, že organizátori môžu dosiahnuť lepšie výsledky, ak budú sústavne pracovať na pretváraní svojho nebezpečného politického terénu.

V závere knihy sa zamýšľa nad povstaním v roku 2020, ktoré nasledovalo po policajnom zabití Georgea Floyda, a hodnotí, čo to znamená pre budúcnosť aktivizmu v oblasti sociálnej spravodlivosti. Forrestova podrobná analýza napokon prispieva k popredným teóriám o organizovaní a sociálnych hnutiach a načrtáva možnosti ďalšieho povzbudenia občianskych bojov za spravodlivejšiu spoločnosť.