Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Behold, the Lamb of God! (25-Pack)
Ježiš dobrovoľne zomrel, aby sme my mohli žiť. Rozhodol sa zomrieť namiesto nás z lásky. V hebrejských Písmach vidíme viacero momentov, ktoré predpovedajú výmenu Ježišovej smrti. V prvej kapitole Jánovho evanjelia Ján Krstiteľ vidí svojho bratranca Ježiša a vyhlasuje: "Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! " (Jn 1, 29). Pre nás toto tvrdenie nemá veľký zmysel. Chápeme, keď niekoho nazveme "KOZOROŽCOM", ale nie "Baránkom"! Jánovi prví židovskí poslucháči by to však pochopili. Prvýkrát Boh použil baránka na záchranu svojho ľudu na samom začiatku ich príbehu. Abrahám a Sára boli starí a bezdetní. Boh však sľúbil, že z Abraháma urobí veľký národ, a Sára im nakoniec porodila syna Izáka. O niekoľko rokov neskôr Boh hovorí Abrahámovi tieto zdrvujúce slová: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na jednom z vrchov, o ktorých ti poviem." (Gn 22, 2) Môžeme si len predstavovať, čo sa Abrahámovi preháňa hlavou. Abrahám nepochybne prežíval skutočnú lásku k Izákovi: svojmu synovi, jedinému synovi, ktorého miloval. Dôveroval však, že Boh nejako zabezpečí baránka. Keď prídu na vrch, Abrahám pripraví obetu. Zviaže svojho syna a položí ho na drevo. Abrahám položí Izáka na hromadu dreva a zdvihne nôž.
Zrazu však Pánov anjel zavolá: "Teraz viem, že sa bojíš Boha, keď si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného syna" (Gn 22, 12). Keď Abrahám zdvihol zrak, uvidel barana zachyteného za rohy v húštine. Vzal barana a obetoval ho namiesto neho Bohu. Aký to malo celé zmysel? Či Boh nevedel, že mu Abrahám dôveruje? Zmysel nebol pre Abraháma, ale pre nás. Vidíme otca, ktorý intenzívne miluje svojho syna, ale je ochotný sa ho vzdať. Vidíme, ako Boh poskytuje náhradu, aby Boží ľud, stelesnený v Izákovi, mohol žiť. Vidíme, ako Boh ušetril Abrahámovho syna - jeho jediného syna, ktorého miloval - a zároveň pripravil pôdu na to, aby neušetril svojho vlastného milovaného syna. Vidíme prvé biblické zobrazenie Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta.
Ježiš nebol obeťou. Bol dobrovoľníkom. Na kríži dobrovoľne vzal na seba Boží hnev voči hriechu, aby mohol odstrániť hriech sveta. Jeho strach nebol zo samotného ukrižovania, ale z Božieho hnevu. Ukrižovanie bolo pomalým spaľovaním. Jeho obete viseli celé hodiny, aby sa im ľudia vysmievali, aby ich ďobali vtáky a aby sa postupne udusili. Klince cez zápästia a členky im trhali mäso, keď sa dvíhali a lapali po dychu. Počas ukrižovania bolo ťažké hovoriť. Ale bol čas. Toľko mučivého času. Ježiš dal zločincovi ukrižovanému vedľa neho ohromujúci sľub: "Dnes budeš so mnou v raji" (Lukáš 23, 43). Rozprával sa aj so svojou matkou a s autorom Jánovho evanjelia (Jn 19, 26). Ale najdojemnejší rozhovor, ktorý Ježiš viedol počas ukrižovania, bol s jeho Otcom. Lukáš nám hovorí, že aj keď ho vojaci pribíjali na kríž, Ježiš sa modlil: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia" (Lk 23, 34). Matúš však zaznamenáva tieto znepokojujúce slová: "Eli, Eli, lema sabachthani? ' to znamená: 'Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? '" (Mt 27, 46). Aj jazyk týchto slov je dojímavý.
Ježiš žil dokonalý, bezhriešny život a potom zomrel láskou nasiaknutou smrťou. Ježiš vo svojej úplnej nevinnosti čelil ukrižovaniu za vás a za mňa - a za zločinca na vedľajšom kríži, ktorý svojím posledným výdychom vložil do Ježiša svoju dôveru. On je Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. A vezme aj náš hriech, ak mu len budeme dôverovať.
