V priebehu dvadsiateho storočia sa vedci, umelci a politici navzájom obviňovali z tzv. historizmu.
„Čo to však presne znamenalo? Súdiac podľa existujúcej vedeckej literatúry, odpovede sa veľmi líšili. Podobne ako mnohé iné „izmy“, aj historizmus mohol znamenať takmer všetko, až sa stal nezmyselným. Otázky však zostávajú: Čo spôsobilo, že sa generácie vedcov v humanitných a spoločenských vedách obávali historicizmu? Prečo pred historizmom varovali dokonca aj hudobníci a poslanci parlamentu? A čo vysvetľuje túto pozoruhodnú kariéru tohto termínu naprieč generáciami, oblasťami, regiónmi a jazykmi? Tento zväzok, ktorý sa zameriava na „cesty“, ktoré historicizmus podnikol, využíva historicizmus ako prizmu na skúmanie prepojení medzi disciplínami a intelektuálnymi tradíciami, ktoré sa zvyčajne študujú izolovane od seba.
Ukazuje, ako sa generácie sociológov, teológov a historikov snažili vyhnúť nástrahám spojeným s historizmom, a vysvetľuje, prečo bol tento termín silne nabitý emóciami, ako sú úzkosť, hnev a obavy. Tento zväzok ponúka nové interpretácie klasických autorov, ako sú Friedrich Meinecke, Karl Löwith a Leo Strauss, a zároveň poukazuje na to, ako historicizmus počas svojho putovania v čase a na mieste nadobúdal nové významy, konotácie a emocionálnu batožinu.
