Hodnotenie:
Kniha podrobne a vedecky skúma pôvod a vývoj mafie, pričom sa vyznačuje dôkladným výskumom a objektívnou analýzou. Je však kritizovaná za to, že je suchá, ťažká a nie je vhodná pre čitateľov, ktorí hľadajú senzačné opisy.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaná a zdokumentovaná
⬤ ponúka originálne materiály
⬤ poskytuje vedecký a sociologický pohľad
⬤ výborný preklad
⬤ dobrý stav pri prevzatí
⬤ hlboká analýza pôvodu mafie a jej prepojenia s politikou a podnikaním.
⬤ Suchý a ťažký štýl písania
⬤ niektorí ho považujú za nudný a nečitateľný
⬤ nie je to zábavné ani napínavé čítanie
⬤ sklamaní čitatelia, ktorí hľadajú senzačné príbehy
⬤ skôr doplnok k iným dejinám než samostatné rozprávanie.
(na základe 14 čitateľských recenzií)
History of the Mafia
Keď si predstavíme taliansku mafiu, spomenieme si na Marlona Branda, Tonyho Soprana a Corleonovcov - ikonických hercov a postavy, ktoré dodávajú pochybným obchodom mýtický charakter. Tieto senzačné obrazy nás však zavedú len veľmi ďaleko. Skutočný príbeh mafie odhaľuje organizáciu aj spôsob myslenia, ktoré sú oddané zachovávaniu tradícií. Nie je náhoda, že vzostup mafie sa zhodoval so zjednotením Talianska a prílevom prisťahovalcov do Ameriky. Mafia znamená viac než len konskú hlavu pod posteľnou plachtou - funguje ako alternatíva k štátu a zabezpečuje vlastnú sociálnu a politickú spravodlivosť.
Salvatore Lupo, popredný historik moderného Talianska a významná autorita v oblasti kriminálnej histórie, skombinoval podrobnú históriu s jedinečným protipríbehom týkajúcim sa stereotypov o prisťahovalcoch a napísal definitívny opis sicílskej mafie od roku 1860 po súčasnosť. Na základe vzácnych archívnych prameňov sleduje sieť nezákonných aj legálnych združení, ktoré definovali Cosa Nostru počas jej rôznych inkarnácií. Zameriava sa na niekoľko kľúčových prechodných období: zjednotenie Talianska v rokoch 1860 až 1861, vraždu známeho politika Notarbartolu, fašistické represie voči mafii, spojeneckú inváziu v roku 1943, sociálne konflikty po každej svetovej vojne a veľké vraždy a súdne procesy v 80. rokoch 20. storočia.
Lupo identifikuje vnútorné kultúrne kódy, ktoré definujú mafiu, a zaraďuje ich do kontextu sociálnych skupín a komunít. Zároveň spochybňuje presvedčenie, že mafia sa v posledných desaťročiach stala bezohľadnejšou. Lupo tvrdí, že teroristické aktivity modernej mafie skôr ako prechod od "čestného" zločinu k nemorálnemu obchodovaniu s drogami a násiliu znamenajú novú túžbu po zviditeľnení a výrazné odtrhnutie sa od štátu. To, kam tieto snahy rodinu zavedú, dodáva Lupovej práci fascinujúcu bodku.