História ergoterapie by mala slúžiť nielen na poznanie počiatkov odboru, ale aj na postulovanie integrovanej profesijnej identity, na to, aby sme vedeli vysvetliť, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme, aby sme poznali rôzne postupy a prijali ich ako súčasť dynamického historického procesu, ktorý sa pravidelne prispôsobuje kultúrnym, právnym a spoločenským zmenám.
Kontextuálne pozadie akademickej prípravy v ergoterapii je nevyhnutným východiskom pre pochopenie procesu konštruovania identity študentov v príprave, nakoľko vytvára priestory a interakcie, ktoré budú slúžiť ako rámec pre formovanie tzv. prvej profesionálnej identity.
Druhá profesijná identita sa konštruuje v pracovnej sfére, predovšetkým pri zaradení na trh práce, pretože táto prvá konfrontácia umožňuje stret predstáv medzi predstavou o tom, čo znamená byť ergoterapeutom, a tým, čo sa vyžaduje v odbornej praxi, teda medzi formami identity pre seba a pre druhého.